Tak napríklad, povedzme, že prídete do kaviarne a rozmýšľate, či si dáte latte alebo cappuccino. Spomeniete si ale, že ste minule dostali cappuccino so škoricou a vy nemáte škoricu rád. Objednáte si latte. Prinesú vám ho však so škoricou. „Zoškrabete" ju teda z peny, veď čo už...
V ďalšej kaviarni, ktorú navštívite si objednáte latte, poviete však: „Prosím vás, bez škorice." Na to sa na vás slečna pozrie ako na debila a zahlási: „No veď my ju tam ani nedávame." Nejde o nič, iba o ten pohľad a tón. Namiesto toho sa na vás mala usmiať a zdvorilo povedať: „Samozrejme."
Kedysi dávnejšie som raz prišla do jedného hypermarketu kúpiť si sušené rajčiny. Už som ich tam kupovala, ale nepamätala som si, v ktorom regáli som ich predtým našla. Zbadala som predavačku, tak som sa jej na sušené paradajky spýtala. Kukla na mňa štýlom „dievča moje, čo to trepeš" a ironicky tresla: „Súšené rajčiny? Tak to som teda éšte nepočula." Nakoniec som pohár s hľadaným obsahom našla. Predavačka sa ale bohužiaľ (alebo našťastie pre ňu?) nedozvedela, že samotný fakt, že ona o niečom ešte nepočula, neznamená, že to neexistuje. A dokonca ani to, že to nepredávajú v obchode, kde ona náhodou pracuje.
Dnes je už príjemná obsluha v podniku pre mnohých hostí dôležitá, preto si dovolím jednu radu pre majiteľov: Ak budete prijímať obsluhujúci personál, skúste jedno odporúčanie. „Ak sa zákazník spýta, či máme vyprážané dážďovky, nenechajte sa zaskočiť a povedzte milo a s úsmevom BOHUŽIAĽ NIE. No dobre, preháňam, ale viete predsa, čo tým myslím. Ono to nevyžaduje žiadnu výnimočnú námahu.
