Tento príbeh nedojal len mňa, rozpráva sa o ňom všade. Nebyť suseda, ktorý si práve napajál "videopestúnku" sa musel zhroziť, keď na svojej obrazovke zbadal utýraného chlapčeka. "Videopestúnku" mala totiž aj jeho matka a bola umiestnená práve v tmavej komore, v ktorej našiel na posledné mesiace útočisko jej syn. Dokedy by bol trpel, keby osud nezasiahol? Krkavčej matke hrozí smiešny trest 8 ročného odňatia slobody. Malý Ondrík vytrpel veľa, paradoxne svoju matku nazýval maminkou.
A prečo to spomínam? Každá druhá májová nedeľa je zasvatená matkám. Každý sme na tomto svete iní, jeden je Arab, druhý Američan, ďalší biely, iný zas čierny, jeden bohatý, druhý na pokraji núdze. Niekto sa prejedá, iný nemá čo jesť. Ale všetci máme - matku. Keď pred necelým storočím umierala na rakovinu vo Philadelphii v náručí svojej dcéry istá Američanka, svet nevedel, že tento okamih sa stane významným míľnikom. Dcéra nechala za ňu slúžiť omšu. Američanov to dojalo a už o rok neskor sa tento počin stal základom na oslavu Dňa matiek.
V roku 1997 som prežíval niečo podobné. Moja stará mama takisto prehrávala nerovný boj so zákernou chorobou. Mal som ju najradšej, aj preto ma jej odchod bolel. V čase, keď som ju videl naposledy pri zatváraní rakvy, som jej pošepol: ďakujem Ti za mamu. Viem, že ma nepočula a nepočula to z mojich úst ani moja mama. Nikdy som jej to totiž nepovedal.
Skladám obdiv všetkým matkám. To, čo musia obetovať, nedokáže žiaden chlap. Pán Boh mu totiž nenadelil toľko sily, trpezlivosti, odriekania a výdrže. Moje mame, manželke, ktorá sa skvelo stará o naše deti, a ďalším maminám, želám iba radosť zo svojich potomkov.
