Keď som mal sedem, nemal som súrodencov. Keď som mal sedem nechodil som na toľko športových podujatí. Keď som mal sedem...
Dnes mám 31 a ty práve dnes 7. Bol utorok, krátko pred pol dvanástou, keď som nervózny pred porodnicou stepoval a čakal na tvoj príchod. Prišiel si, hoci osud ešte s tebou bojoval. Ale ty si po týždni nerovného boja v inkubátore vyhral.
Už vtedy si ukázal, že si veľký bojovník a prvé tvoje víťazstvo bolo aj mojim veľkým víťazstvom. Odvtedy nám všetkým rozdávaš radosť.
Tento blog je len tvoj, píše sa mi ťažko ako iné blogy, ako iné kilometre textov. Pretože je zo srdca. Niekedy si ho sám prečítaš. Teraz to ešte nedokážeš. Lebo pred tebou sú len prvé písmenka zo šlabikára. Ale tieto riadky stratia iba ak tak na aktuálnosti, lebo nič z toho, čo píšem sa nikdy nezmení.
Keď budeš čítať MAMA MÁ EMU, vedz že MAMA MÁ AJ SKVELÉHO SYNA. A syn má skvelú mamu, ktorá ťa nasmerovala správnym smerom. A ja jej za to ďakujem. A tebe želám to, čo otec synovi želať má. Nezlomnú vôľu, bojovnosť a dobré srdce.
