Obdivujem učiteľov za ich nervy pri výučbe, jednoducho obdivujem všetky profesie. Každá je doležité a bez žiadnej by nemohla fungovať tá ďalšia. Len nerozumiem jednému, na čo je komu dobrý bulvárny novinár? Istý slovenský denník hľadá redaktorov zameraných práve na zber informácií zo spoločnosti. Hľadá ho dlho a zrejme aj neúspešne. Ten inzerát nie je ničím zaujímavý. Ponúkajú bonusy, účasti na recepciách, spoločenskom živote, stretnutia s atraktívnymi osobnosťami. No, atraktívnymi.... za slovenskými hranicami by sa na ich atraktivite veselo zabávalo. Ale stojí to tam, v tom inzeráte.
Ten, čo vymyslel ten inzerát, mohol byť kreatívnejší. Mohol by znieť aj takto: Hľadáme niekoho, kto sa neštíti kontajnerov. Bude sa prehrabávať v špine a vyťahovať staré už dávno ošúchané veci (témy). Zn.: Len pre tých, čo nemajú žalúdok a chrbtovú kosť. Byť bulvárnym novinárom je práca zbytočná. Nenosí nikomu osoh. Lenže ľudia ho čítajú. Lebo škodoradosť je najlepšia radosť. Slováci by mali mať v erbe susedovu zdochnutú kozu. Čo ma po tom, že zdochla aj mne, doležité je, že aj susedovi. A bulvárny novinár by o tom napísal. Nie o kozách, ale o hádke a naštrbených vzťahoch. Rýpal by sa v súkromí každého, trochu známejšieho. A vymýšľal by si. Nič to, že slovenčina by dotyčnému novinárovi robila poriadne problémy. Nič to, že by nepoznal vybrané slová po F alebo CH.
A čo som tým chcel vlastne povedať a napísať? Že si vážim prácu každého, aj smetiarov, ktorí sa podobne ako bulvárni novinári, prehrabujú v odpadkoch, v smrade a v špine. Smetiari majú ale pritom aspoň čisté svedomie a možu sa pozrieť kedykoľvek do zrkadla.
