Každý máme kampaň nastavenú inak. Svoju stratégiu neprezradím.. Aby som náhodou nedal vietor do plachiet konkurentom. Zaujali ma však volebné mottá a heslá tých, ktorí už mali šancu ukázať svoje srdce, či schopnosti adaptovať sa občianskym problémom a riešiť ich. Nielen teraz to propagovat vo forme sľubov na billboardoch. Lenže župné voľby, to sú voľby najmä o menách. Menejznáme (mená) majú preto menšiu šancu, takže keď ste v samospráve šafárili a kasu doslova vybrakovali, nič sa nedeje...
Niektorých teraz čaká volebná premiéra ako kandidáta, niektorí to skúšajú neustále, no a niektorým hrozí, že sa opäť posadia do lavíc bratislavského parlamentu. Zaujala ma štatistika, ktorú som si prečítal v novinách Bratislavskom kuriér. Štatistika za rok 2009. Parlament BSK zasadol v tomto roku 6 krát, poslanci hlasovali v 116 hlasovaniach. No našli sa aj takí, ktorým na osude "nášho" kraja až tak nezáležalo. Poslanec Smeru Dušan Galis chýbal napríklad pri 90-tich hlasovaniach, jeho prítomnosť na rozhodovacom procese bola na úrovni 23 percent. Problémy s dochádzkou mali aj ďalší, hlavne z momentálne najsilnejšej strany.
Spomínaný Dušan Galis kandiduje opäť. Je to výsmech do tváre voličom?? Sebareflexia človeka, ktorého osobne poznám a nemám s ním najlepšie skúsenosti, je nulová. No nehľadajme chybu len v ňom, pretože prázdne stoličky v parlamente sú vititkou predovšetkým voličov. Oni sú zodpovední, komu dávajú svoj hlas.
Do volieb rozhodne nejdem v porazeneckej nálade. Práve naopak. Bojím sa však jedného. Že každý, kto sa rozumie súčasnému politickému status quo, je už apatický, nahnevaný a k urnám nepríjde. Je málo takých, ktorí dokážu vidieť aj za horizont súčasnosti. Kým naozaj Slovensko nepadne finančne na hubu, stále budú politikou, ekonomikou a kultúrou menej integrovaní občania voliť zlodejov, ľudú, ktorí majú kleptomániu v popise práce....
