Nový článok O bulváre

 Lenže ani tadiaľ cesta neviedla. Jednoducho, na pravé poludnie nemali ani jeden z troch najpredávanejších titulov. A tak som zostal bezradný a oná skepsa sa prehľbila ešte vačšmi, keď som s rovnakým výsledkom pochodil aj pri iných stánkoch. Denná tlač, český bulvár, sa stal v ten deň pre mňa tabu. Odpoveď bola jasná. Pohreb Karla Svobodu. Žiadna senzácia, ale ťahák pre mnohých čítaniachtivých. Žiadna aféra, žiaden výmysel, žiadna kauza. Obyčajná udalosť, akých zaznamenávame denne. Len s tým rozdielom, že posledná rozlúčka sa týkala českej celebrity. Rozmýšľal som nad tým, či na Slovensku bola podobná situácia. Ani keď sme sa lúčili s Júliusom Satinským, aj vtedy ste mohli dostať v stánkoch svoj plátok. Plátok plný hnusu. Za necelých 10 korún. V podvedomí som začal porovnávať slovenský a český bulvár. Áno, český je agresívnejší, ale voči politikovi, teda človeku, ktorého si Česi zvolili a majú právo kontrolovať jeho sľuby. Ak si prelistujete stránky s prominentami, nenájdete nič také, čo by znižovalo dostojnosť hercov, moderátorov, maliarov, umelcov a ďalších ľudí, ktorých na Slovensku titulujeme jedným slovkom - celebrita. Vrátim sa ku Karlovi Svobodovi. On nazval český showbiz rybníkom plným bahna. Neviem, či niekto zo Slovákov, ktorí sa radia k tejto sorte by si niečo podobne trúfol. Svoboda mohol, lebo bol celebrita a myslím si, že ho možme prirovnať k Mozartovi či van Beethovenovi. Na Slovensku sú celebritami ľudia, ktorí aspoň na 5 sekúnd ukázali svoju tvár v TV. A ktorí sa radi pretŕčajú na titulných stránkach printových pamfletov. Kým si ich budeme na Slovensku vyrábať, nikdy nepríde k situácii, že na pravé poludnie už nekúpite svoje obľúbené noviny.