Za socializmu platilo 7 zásad:
1. Každý má prácu, preto nikto nepozná nezamestnanosť.
2.Aj napriek tomu, že každý má prácu, nikto nič nerobí.
3.Aj napriek tomu, že nikto nič nerobí, plán 5 ročnice sa plní na 120 percent.
4. Aj napriek plneniu 5 ročnice, nikde nič nie je.
5. Aj napriek tomu, že nikde nič nie je, je z čoho kradnúť.
6. Aj napriek tomu, že sa kradne, nikomu nič nechýba.
7. Aj napriek tomu, že nikomu nič nechýba, je stále v chudobe.
Spomenul som si na archaickú dobu z jediného dovodu. Dnes je 25. február. Patrilo by sa teda demonštrovať. Veď ten dnešný deň má prívlastok Víťazný február. Len musel som do práce, tak mi nezostal čas zapojiť sa do davu. A hádam by v ňom ani nik nebol. Ale čo ma rozčertilo? Čítal som tlač a v nej rozne ankety venované práve tomuto sviatku, teda bývalému sviatku. Vačšina českých osobností sa na otázku o dobe pred 89. vyjadrovala asi v tom zmysle: -Až sa mi žalúdok dvíha, nemáte inú otázku? - Komunizmus? Radšej naň zabudnúť. -Až mi nabehla husia koža, keď ste to spomenuli -. Povedali to ľudia, ktorí sa za komančov mali veľmi dobre. Mali také výhody, aké normálny človek ani mať nemohol. No doba sa zmenila, menia sa aj ľudia. Iba jedno heslo bolo vtedy a aj teraz je aktuálne. V REPUBLICE PRÁCE VÍCE! A tak som namiesto demonštrovania šiel do práce, aby som napísal tento exkurz do minulosti. A ankety už nikdy čítať nebudem...
