„Mal som možnosť a vlastne česť byť pri tvorbe daňovej reformy. V roku 2003 som bol poradcom vtedajšieho ministra financií Ivana Mikloša. Bol som zodpovedný za prípravu koncepcie“.
Predchádzajúci minister, s ktorým ste spolupracovali bol členom pravicovej strany. Po voľbách v roku 2006 ste „radili“ aj súčasnému šéfovi finančného rezortu – Jánovi Počiatkovi. Ten je ale ľavicovým politikom....
Vzťah medzi mnou a Počiatkom bol po ľudskej stránke úplne v poriadku. Na rozdiel od spolupráce s Miklošom, bola moja pracovná náplň úplne iná. Pri prvom ministrovi som reformu tvoril. Pri súčasnom bola moja hlavná úloha brániť rovnú daň pred populistickými krokmi terajšej vlády.
Podarilo sa Vám to?
Áno. Rovná daň neutrpela žiadne deformácie až na zavedenie milionárskej dane. Ale oveľa väčšia bola hrozba , že bude zavedená vyššia sadzba. Hovorilo sa o 25% pre ľudí s príjmom nad milión korún. Z tohto napokon vzišlo. Jediné, čo sa deje, je fakt, že ľuďom s príjmom milión korún od určitej hranice klesá nezdaniteľné minimum. Nie je to v podstate zlý krok, pretože odráža sociálny aspekt. Z tohto pohľadu som spokojný s terajším stavom.
Vaše meno sa spája najmä s odvodovým bonusom. Prezentujete ho na viacerých fórach. V čom by bol pre slovenského občana prínosný?
Myšlienka odvodového bonusu spočíva v tom, že štát garantuje každému občanovi životné minimum, aby nikto „neumrel hladom“. Z dávok, ktoré sú, si vie každá rodina alebo jednotlivec napočítať celkový nárok na štátne dávky. S rastúcim príjmom sa začne znižovať a to o 10% vlastných príjmov danej osoby, no a a tá výsledná suma to je daňový bonus. To je to, čo od štátu naozaj dostane. Čo je dôležité, že je zachovaná kontinuita. To neznamená, že ak sa môj príjem zvýši o korunu, tak zrazu prestanem dostávať nejaké dávky. Nevytvára to bariéry v práci. A to je pointa odvodového bonusu. Kto chce viac, musí sa snažiť sám. Tým, že garantuje len solidárnu zložku, tak mu stačí oveľa menej vybrať na odvodoch. Sprievodným javom by boli približne polovičné odvody oproti súčasným. Dnes je to 36%, tak povedzme že by to bolo neskôr 18% z ceny práce.
Poďme na tému zahraničné investície. Je tu ešte priestor pre nejaké investície? Apropó, tie doterajšie nás stáli nemálo financií v podobe investičných stimulov.
Áno. Ale možno v tej dobe mali stimuly zmysel. Dnes sú najmä nespravodlivé. Dnes nie sme v pozícii, že sa musíme pretekať s inými krajinami o investície. Slovensko má iné výhody, resp. musí mať iné výhody, ktoré prevážia investičné stimuly. To je daňový systém, odvodový systém. Ale sú tu iné bariéry v podnikaní počnúc povinnosťami vyplňovať papiere pre štatistický úrad cez rôzne registračné procesy, rôzne licencie, povinné členstvo v komorách a pod. Keby neexistovali, tak sem prídu zahraniční investori a začnú vznikať aj tuzemskí investori a zamestnávatelia a to aj bez nejakých stimulov.
Hypotekárne úvery a ich bonifikácia. Výhodnejšie úvery majú ľudia na základe veku a určitého príjmu, nedá sa pomôcť viacerým?
Spomedzi tých zlých opatrení je toto najskôr stráviteľné. Ja osobne viem žiť s bonifikáciou hypoték aj keď si myslím, že vo fungujúcom hospodárstve by nemali byť potrebné. Nikde nie je napísané, že človek, ktorý má 25 rokov, skončil vysokú školu a teraz vstúpil do pracovného procesu, aby si musel okamžite kúpiť byt. To nikde nie je napísané. Môže žiť v prenájme a niečo si našetriť.
V ČR sa o úroky z hypotéky znižuje základ dane...
A nie málo, je to 300 tisíc Kč. Kto platí takú vysokú hypotéku? No len ten, kto má veľmi vysoký príjem, čiže toto opatrenie pomáha najviac bohatým a nemá byť zmyslom daňového systému. Existujú rôzne prístupy k zdaneniu. Zoberte si Nemecko. Tam majú úzky daňový základ a vysokú sadzbu, napr. fyzické osoby platia až 42% daň. To znamená všetky príjmy mínus asi 500 výnimiek, ktoré znižujú daňový základ a potom, aby niečo vybrali, musia dať vysokú daň. Slovensko ide opačnou cestou – žiadne výnimky, t.z. veľmi široký základ a nízka daň. Dnes máme 19% a máme v zákone 41 okamžite zrušiteľných výnimiek. Keby sa okamžite zrušili, tak sadzba by mohla byť 16%, čo je lepšie hlavne pre tzv. hraničné príjmy a hraničné zdanenie. Tz. že z posledného zarobeného eura už neplatíte 19 ale iba 16%, čiže ste viac motivovaný. Tie efekty sa môžu zdať nízke. Tým pádom, je ďaleko lepší prístup so širokým základom a nízkou sadzbou. Z toho vyplýva, že hypotéky by sa nemali odpočítať od dane z príjmu.
Práve ste spomenuli 16%daň, je to reálne v čase krízy?
Bohužiaľ prišiel pokles ekonomiky, čo by nemusel byť až taký problém, ale súčasná vláda nezodpovedne hospodári do takej miery, že nám zanecháva obrovské dlhy. Bolo by preto nezodpovedné hlásať, že chceme práve takéto dane. Tieto čísla budú o niečo vyššie. Predpokladám na úrovni 18-tich %, ale neviem to v tejto chvíli celkom presne.
Súčasná vláda má vypracovaný štátny rozpočet na budúci rok. Ako je podľa Vás nastavený?
Zle! Má veľmi veľa predpokladov, ktoré sa nemusia naplniť. Pôvodne štát plánoval, že tento rok vyberie na dani 10 mld. eúr, kvôli kríze musel prehodnotiť toto číslo a príjmy sa prepadli na 8,2 mld. eúr. Takýto prepad Slovensko ešte nezažilo. A to len preto, lebo tí, ktorí sú dnes pri moci, nevedia hospodáriť a ani plánovať. A v situácii, kedy sa nevie, či na budúci rok bude nejaký hospodársky rast, tak počítať s nárastom daňových príjmov o 5% je nezodpovedné. Druhý problém je taký, že rátajú s rastom HDP. Je doba krízy a riadny hospodár by vychádzal z toho, že rast HDP nebude. Ak bude, tak to bude len dobre, lebo bude menej dlhov. Tretí problém je, že sa počíta s vysokým čerpaním eurofondov. Oni rátajú, že narastie 25-násobne. Za tento rok sa podarilo vyčerpať len jedno percento. Môže to byť, ale je to tak nereálne a dobrý hospodár by s týmto kalkulovať nemal. To je tak, ako keď podnikáte... Predáte 100 áut a potom, aby vám to všetko vyšlo, tak si naplánujete pri tomto porovnaní predaj 25 000 áut.
Spomínali ste, že keby si vláda dobre naplánovala rozpočet, mohla by urobiť menej dlhov. Vedia slovenské vlády robiť menej dlhov?
Ale áno. Predošlá to vedela. Systematicky znižovala dlh. Prvé dva roky sa to darilo aj tejto vláde ale len preto, že dobiehali opatrenia ich predchodcov. Teraz nás vláda zadlžuje po uši. Tento rok je zadlženosť vlády 6,3% HDP, ktorý je okolo 70 mld. Čiže dlh predstavuje okolo 4,2 mld. EUR. To sa zdá byť máličko oproti 70 mld. Ale 70 mld. nie sú príjmy štátu, ale celej republiky. Príjmy štátu sú daňové príjmy a tie sú 8,2 mld. A pri týchto príjmoch urobiť ďalší dlh 4,2 mld. - to je umenie. Tu sa rozhadzuje plnými rukami. Predstavte si, že váš rodinný rozpočet je 1000 eúr mesačne a vy miniete 1500 eúr, no ako dlho si to budete môcť dovoliť? Aj na budúci rok je naplánovaný dlh vo výške 3,75 mld. eúr. Ak sa to zopakuje 4-5 rokov po sebe, a pri moci budú ti istí, tak Slovensko mieri do bankrotu a budeme na tom ako Maďarsko, ktoré malo problémy s predaním štátnych dlhopisov, ktorými sa splácajú staré dlhy.
Ako sa z toho dostať?
Treba prestať kradnúť a začať šetriť. Bez politickej vôle to ale nepôjde. Rozhadzuje sa plným priehrštím s tvrdením, že ľudia nemôžu trpieť za krízu – inak povedané, žijeme nad naše pomery. Všetky dávky sa navyšujú, pritom inflácia nejde divoko hore.
Rozkrádanie vo vláde. Pocit obyčajného laika je - vo vláde je vtedy dobre, keď je čo privatizovať. Je ešte čo?
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia. Ale ja neviem, čo všetko sa dá privatizovať. Každopádne štát by nemal vlastniť veci, ktorým sa darí v súkromnom sektore. Tu nejde o to, kto je lepší hospodár. Štát tu nie je od toho, aby vlastnil spoločnosti, ktoré vedia byť vlastnené súkromným sektorom.
Už sme spomínali eurofondy. Prečo sa nám nedarí ich čerpanie?
Eurofondy sú samostatná kapitola. Napr. dajú sa použiť na rekonštrukciu penziónu či hotela. Jeden hotelier ich dostane a druhý nie. Prečo by to tak malo byť? My si myslíme, že eurofondy samé o sebe sú zlé. No keď už sú tu, tak ich využime na cesty, čističky odpadových vôd a pod., ale nemali by končiť v súkromných rukách.
