Po skončení strednej školy sa okrem jedinej výnimky hneď na začiatku nikdy nenašiel čas, aby sme sa triedna partia stretli. Možno sa postrácali kontakty, adresy, telefónne čísla. Kdeže maily, kdeže internet. To v tých časoch, teda v polovici 90-tych rokov, ešte nebolo.
A tak som veľakrát premýšľal, čo je s mojimi spolužiakmi, s ktorými som prežil 4 krásne roky. Veľa ľudí, veľa osudov. Čo robia? Majú rodiny? Kde žijú? Ešte včera som lúskal cez google mená, ktoré som si pamätal. Pamätal som si všetky, ale ani jeden zdroj ma nenaviedol na správnu cestu. Na náhody veľmi neverím, skor na osud a dnes som sa dočkal. Napísal mi spolužiak, ktorý žije v Poľsku. Aj vďaka adrese, ktorú mám primontovanú na tejto stránke.
Neveril som, že mi blog može niečo dať. Dnes viem, že može. Najmä stratených ľudí.
