Čítal som si diskusie a zaujal ma jeden z názorov, ako sme prežili a prežívali dobu, keď nebola na svete ani jedna z vyššie uvedených moderných noviniek... Bola to doba pomalšia, ale zato krajšia a plnohodnotejšia.
Vždy po škole sme utekali von, zahrať si futbal, či ďalšie športy. Pamatám si, ako sme sa s partiami hádali o kúsok zeleného priestoru. Ihriská boli plné deti, všade sa šantilo a doma zostal len ten, kto bol chorý, alebo žil introvertnejším štýlom života zaborený v knihách. Ale aj to bola milá aktivita.
Hnevali sme sa, keď nás mamy volali domov. Ale vedeli sme, že aj zajtra je deň. Mobily sme v tej dobe nemali a ani nám nechýbali. Nesedeli sme pred počítačmi, lebo žiadne neboli. Dnes je situácia úplne iná.
Keď som navštívil naposledy svoju ordnú hrudu a videl prázdne sídlisko bolo mi smutno. Rovnako tak aj v mojom súčasnom bydlisku v Bratislave. Ak stretnete dnešnú mlaď, tak buď s mp3, walkmanom, discmanom v uchu. S čudným štýlom obliekania a čudnými výrazovými prostriedkami. Tí ďalší, sedia doma a chatujú o sto šesťsto. Od príchodu zo školy až do neskorých nočných hodín.
O výrazových prostriedkoch dnešnej mládeže som už v predchádzajúcom blogu písal. Od skomolených novotvarov so skratkami anglických výrazov až po podivuhodnú vetnú skladbu s malým rozpočtom slov. Ak má niekto povedať súvislejšiu vetu, v mnohých prípadoch nepochopíte, čo tým chcel básnik povedať.
Je to nová doba, neodsudzujem ju. Niektorí moji rovesníci dokonca závidia o polgenerácie mladším čoskoro dospelákom, všetky tie vymoženosti. Ja si myslím pravý opak. Súčasní tínedžri možu závidieť nám. Ten pokoj, pohodu, čas na šport, relax v pravom zmysle slova.
Dnes je módou poprechádzať sa vo veľkom nákupnom centre. To je obľúbená destinácia drvivej vačšiny. Popritom nahlas zapnutá hudba z roznych mobilných telefónov, i phonov a ďalších "moderných zhovadilostí".
Som rád, že nemám 16 rokov, hoci hektiku milujem, viem si ju prestaviť aj bez vecí, ktoré slovenskú mládež trošku degenerujú....
