Komár priletí nečakane. Nasaje sa, potom odletí akoby sa nič nestalo. Pravda, ak ho nestihnete predtým čapnúť (krásne to slovíčko). Ale to je len promile prípadov. Komár útočí najma vtedy, keď to nečakáte. A podobne je to aj s ľuďmi.
Predstavte si taký svoj pracovný pobyt medzi kolegami. Pohybuje sa medzi Vami napríklad had, aspoň Vy si to o ňom myslíte po nekonečných štúdiách jeho správania voči Vám. Ale neuhryzne Vás, hoci vy to čakáte každú chvíľu. Ani hladný a kariérou nenažraný lev si na Vás nezgustne. Hoci Vy ste presvedčený, že ide len a len po Vás. No a potom je tu ten spomínaný komár. Ani neviete, že je prítomný v práci. Polietava si, polietava a keď to najmenej čakáte, vtedy spraví jeden krvilačný nálet.
S podobným kolegom som donedávna pracoval. Na komárovi nikdy nespoznáte ako sa tvári. Nikdy nespoznáte aké kuje pikle-mikle. Nie je v zornom poli intríg, debát. Dávate predsa pozor na leva, hada, či inú háveď. A v tom ... Priletí on, potichu ako smrad. Jeho útok je silnejší ako Vaša obrana. A nie každý prežije bez ujmy taký milostný pomer komár - Vy. Ja som ho teda neprežil. Našťastie, nebolo to smrteľné uhryznutie. Síce bolelo, ale čas zahojí všetky rany. Aj tie, ktoré nečakáte.
V živote to tak totiž chodí, že najmenej nápadný tvor je jedným z najvačších zabijákov. Pre mňa je to dobrá skúsenosť, z ktorej sa dá naozaj poučiť. Ostražitosť to je to hlavné, tá musí byť. Tak je to správne. (Slová vystrihnuté od Mazurku z Černých barónov). Možno aj Vám sa stalo niečo podobné. A ak nie, tak si dávajte veľký pozor. Komáre a čert nikdy nespia. Ani v zime, ani v treskúcich mrazoch. Oni sa adaptujú v každom prostredí... žiaľ pre ľudí. Ešteže v prírode platí jeden zákon. Komár má podstatne kratšiu životnosť ako Vy... A tá životnosť nemusí byť len fyzického rázu...
