Tie deti priniesli niečo nové. Závan niečoho ľudského. Práca v médiach je totiž... ako by som to nazval, no robí ľudí konsternovaných, napatých, a neviem čo ešte. Zajtra cestujem domov, na Slovensko a teším sa. Na rodinu (hoci manželka tvrdí, že len na deti). Vyhovárať veci človeku, ktorý si aj tak myslí svoje, je zbytočné. Teším sa na: ocino, ocinko... Najkrajšie slová. A teraz sa dostanem k pointe. Prečítal som si článok o Ľubovi Karáskovi, o tom, ako kvoli práci zanedbával po citovej stránke svoju rodinu. To, aké má potreby jeho syn, zistil až neskor,keď ho autohavária vrátila na zem. Do nového života. Mal som veľa kolegov v mediálnej branži, ktorí majú pohnojený rodinný život. Niektorí boli slobodní mládenci, iní rozvedení.. Ďalší nespokojní kvoli tomu, že im rodina nedokázala tolerovať ich častú neprítomnosť. Práca novinára si žiada svoju daň a žiada si ju aj u mňa. Aspoň čo sa týka toho odlúčenia. Rekapitulujem si život a zisťujem, že som Karásek. Keď prídem domov, idem do ďalšej práce. Rovnako televíznej. Naháňam sa za peniazmi, len aby rodine nič nechýbalo, hoci manželka by bola najradšej keby som bol aspoň ten čas chvíľu doma. Starať sa o tri malé deti, stojí obrovskú námahu. Obdivujem ju za to a viem, že lepšiu matku by som jej nenašiel. Lenže výjst zo začarovaného kruhu sa nedá. Premýšľam.. ako sa dá situácia riešiť...
Pred dvoma týždňami som stál na zastávke. Pod strechou plnou snehu. Ten opadával a padal na tvrdý betón. Prichádzal mi autobus, šiel som spod strechy, ale vzapatí z ničho nič som pribrzdil, vtom sa ozvala rana. Riadna skala snehu padla pred moje oči. Ak by som šiel plynule, padol by priamo na mňa. Dnes som takisto čakal na zastávke. Sneh ma už ohroziť nemohol a tak som hral hru na mobile. Vtom sa na displeji objavila žltá čiarka. Myslel som, že je to nejaký bonus, ale to sa iba nejaký vtáčik vykadil. Tesne pred nosom. Dve situácie, v ktorých som mal namále. Akokeby to bola nejaká výzva. - Jozef čakaj, pribrzdi.... -.
Práve dokončujem tento blog. Slúchadla mám na ušiach a v nich spieva Katka Knechtová. o štyri roky mladšia spolužiačka z prešovského gymnázia. Mám vraj spomaliť, lebo mám privysokú rýchlosť. No neviem. Čo si myslíte o tom, vy - blogeri??? Poraďte mi... Ďakujem.
