Moja novinárska prehra

Ale z jednej prehry už víťazstvo nespravím. Prečo to vlastne píšem? Nedávno mi telefonoval do práce jeden televízny divák. Potreboval sa porozprávať o tenise, ktorý práve komentujem na nemenovanej TV stanici a pritom sa ma spýtal, kto je Radovan Kaufmann. Tohto muža mám totiž uvedeného pri mojej webovej vizitke ako najobľúbenejšieho športovca. Dostal ma... V tej chvíli som nevedel ako odpovedať, ale po čase to zo mňa vyšlo. -"Bol to pán športovec, žiaľ už nie je medzi nami." - Vysvetlil som mu do bodky, kto to bol a prečo je pre mňa vlastne TOP športovou osobnostou, keď sa celý svet hmýri federerovcami, beckhamovcami, Woodsovcami. Pre tých, ktorí k športu neinklinujú, len v krátkosti. Radovan Kaufmann bol slovenský paralympionik, ktorý na paralympijských hrách vybojoval zlatú medailu v dráhovej cyklistike. Prišiel o jednu dolnú končatinu, mal ju amputovanú od bedrového klbu. Aj napriek tomu bojoval. Aj napriek nepriazni osudu zaťal paste a dokázal to, čo my ostatní nie. Zvíťazil nad všetkými. Nezatrpkol ako vačšina postihnutých ľudí, na svet sa usmieval, aj ked mu ublížil. Na všetkých fotkách rozdával radosť. Keď ste ho videli, mali ste vždy lepšiu náladu. Aj keď sme sa obaja pohybovali v tom istom športovom svete, my dvaja sme sa nikdy nestretli. A teraz k podstate: istého času som spolupracoval na výrobe relácie Šport extra v STV. Mal som už aj námet na spracovanie témy. Chcel som spropagovať tohto človeka, pretože on bol príliš skromný a média nevyhľadaval. Už som takmer vytáčal jeho číslo, ale vždy ma niečo presvedčilo, aby som ešte počkal. Možno to bola pohodlnosť, lenivosť, neviem... Vedel som, že Radovan trpí rakovinovým nádorom. Vedel som to, aj napriek tomu som si nepripúšťal, žeby mohlo prísť k najhoršiemu. No stalo sa. A ja som sa tomu človeku nedokázal poďakovať za svoj prístup dokumentom, ktorý už som mal napísaný na papieri. Mal som krásne zábery z paralympiády, jeho radosti a starosti. Hoci o jeho starostiach ste nikdy nič nevedeli a ani ste nemohli tušiť. Jeho úsmev a krásne veľké srdce prekrývali všetko. Odvtedy viem, že odkladat veci na poslednú chvíľu sa neoplatí. Popálil som sa kvoli tomu veľakrát, ale toto bola moja najvačšia novinárska prehra. Aj keď som si v živote potriasol s mnohými celebritami pravicou (del Pierom, Jágrom, Komenom, Coulthardom, Tikkanenom, Federerom) tá najvačšia ma nepočkala. Ostáva mi len veriť, že v nebi existuje nejaká televízia. Ak sa tam pravda dostanem, lebo Radovan Kaufmann tam určite rozdáva úsmevy...