O zjedenom šoférovi a Snehulienke s dvoma trpaslíkmi

Samozrejme, spoj nešiel. Vymeškal a tak sa moja hladina nervozity s pribúdajúcimi sekundami len zvyšovala. Frfľali aj ľudia. Možno tej nervozite napomohlo psie počasie. A vtom, kde sa vzala, tu sa vzala - Renátka. Obyvatelia Starej Dpbravky ju poznajú veľmi dobre. Menej integrovaná dáma, ktorej vek ťažko odhadnúť. Možno 30? Možno 40? Plietla sa ľuďom popod nohy a na každého mala otázku. - Kedy príde autobus? - Teta, kam ideš? - Ujo, prečo prší? - Niektorí odpovedali, niektorí len otočili hlavu, niektorí sa pousmiali, tí ďalší zas mlčali. Vedľa mňa stála atraktívna pani. Čakal som, čo sa jej Renátka opýta. A ona sa opýtala. - Snehulienka, kde máš trpaslíkov? - Jej havranie vlasy tú Snehulienku naozaj pripomínali. - Trpaslíci sú v školke a škole! - Znela odpoveď. A na mojej tváre sa objavil úsmev. Zamyslel som sa. Aké krásne je niekedy nevnímať ten stres a žiť len v rozprávkom svete. Renátka sa neponáhľa nikam, nezmešká príchod do práce, nevie čo je krutosť, čo je bolesť, čo je strach. Ľudia s mentálnym postihnutím majú svoj svet a len málokto ich dokáže pochopiť. - A koľkých máš trpaslíkov? - pokračovala neodbytná Renátka ďalej. Pani sa len zasmiala. - Dvoch.- Ale veď Snehulienka ich mala sedem! - nenechala sa odbyť Renátka. Vtom sa jej zrak uprel na mňa. S hrozou som čakal, čo ma pripravené na mňa. - Ujo, vy ste zjedli snehulienke tých zvyšných trpaslíkov? - Moja reakcia bola okamžitá. - Nie, ja som zjedol šoféra toho autobusu, čo mal pred chvíľou prísť - Renátka si neveriacky prezerala moju pneumatiku. Neviem, či menej integrovaní ľudia dokážu rozlíšiť blud od pravdy. Ale myslím, že renátke to vrtalo v hlave. Len do tej chvíle, keď už sa blížila 83. Zabudol som v tej chvíli na to, že meškám, ľudia prestali frflať, Renátka im spravila kúsok dobrej nálady. S týmto pocitom, súc riadne premočení, som si sadol na sedadlo. Autobus sa rýchlo zaplnil. Trvalo asi 6 zástavok, keď som sa prebral do reality. Akýsi nervózny starček neadekvátne kritizoval mladú školáčku, že sa naň lepí mokrým odevom. On sedel, ona v tej mase ledva stála. Ľudskosť z tohto sveta zmizla. Škoda, že rozprávkový svet so zjedeným šoférom a Snehulienkou s dvoma trpaslíkmi trval tak krátko.