Dnes,po deviatich dňoch,keď nás navždy opustil náš ml.syn Tibor/Borko/,po dôstojnej rozlúčke,pre nás veľmi bolestnej,sa dostávame k tomu,aby sme sa Vám poďakovali i s celou mojou rodinou,za každé slovíčko internetového článku“Dobrí odchádzajú prví...“,ktorý nás v najhlbšom zúfalstve povzbudil,lebo vyvolal celý rad sústrastných ohlasov a my sme si uvedomili,že nie sme sami s naším žiaľom a zapôsobil na nás ako sama milosť Božia.Jeho najbližší priatelia ,stali sa členmi našej rodiny,vidiac našu situáciu,prevzali na seba spústu starostí..Robili všetko,len aby synovi v posledných dňoch jeho života zmiernili jeho utrpenieAle všetko bolo márne,metastázy mu zablokovali hrdlo,nemohol hovoriť,ani vypiť kvapku vody a napriek tmuto stavu si nesťažoval.Jediné,čo sme mohli robiť,sme mu ovlažovali pery.Vlastne smrť mu bola vykúpením.Bratislavské krematórium 28 januára,nemohlo umiestniť všetkých zúčastnených,na poslednej rozlúčke mnohí zostali vonku, ,a to len dokumentuje,že z toho nepriehľadného zástupu.,s ktorými za 35 rokov kameramanskej práce spolupracoval,nenadviazal len profesionálne ale aj ľudsky priateľskejšie vzťahy.Vážený pán Havrilla,ešte raz veľká VĎAKA veľmi Ste ná pomohli spoznať to snáď to čo sme sami nepostrehli,že sme mali syna,ktorý mal na nočnom stolíku na malej drevenej tabuľke vytlačené heslo:“ Ži tak,aby si sa pri premietaní filmu vlastného života nemusel hanbiť.Sme hrdí na neho,že doslova naplnil túto zásadu.Váš článok si odkladáme ako jeho životopis,ktorý napísal sám jeho život.S úprimným pozdravom – Tibor Donoval s manželkou,st.synom a jeho dcérkou Jankou a jej snúbencom,...
Nikdy som nedostal krajší mail, nikdy, len ma utvrdil v tom, že Tibor ml. bol skvelý človek aj preto, že mal skvelú výchovú a skvelých rodičov. A hoci som sa samotnej rozlúčky kvoli pracovným povinnostiam v zahraničí nemohol zúčastniť, pre mňa kolega nezomrel. Lebo ČLOVEK má dva životy, prvýkrát umiera fyzicky a druhýkrát vtedy, keď zhasne aj posledná spomienka na neho. A Tiborovi to nehrozí.
