Aj preto sa nik zo známych nečudoval, keď sa im prvé dieťa narodilo ťažko postihnuté. Zomrelo, rovnako aj ďalšie. Ani s tretím či štvrtým potomkom to nebolo ideálne. Oni prežili, ale s poriadnymi zdravotnými následkami. Pri piatom tehotenstve všetci nahovárali matku, aby si dieťa dala zobrať. Vraj šanca na to, že dieťa bude zdravé je pramalá. Žena však nedala na reči nikoho a naďalej sa utápala v liehu. Jej manželovi pomaličky zvonili do hrobu...
Deň D nastal a svetlo sveta uzrel malý chlapček. Keby sa žena riadila radami svojej rodiny, okolia a ďalších, nikdy by na svet neprišiel Ludwig van Beethoven.
Prečo som tento príbeh spomenul? Aj preto, že som na mnohých diskusiách v posledných dňoch čítal o riskantnom kroku rodinky Mullerových. O siamských dvojčatách sa písalo a ešte bude písať veru dlho. Našli sa dokonca aj takí, ktorí odsudzovali mediálnu prezentáciu. Verím však, že väčšina z nás si určite želá, aby aspoň Miško raz mohol povedať svojej mamičke ďakujem. Za to, že ten boj nevzdala.
Pri podobných prípadoch sa cítim dosť bezradný. Túžim totiž po všetkom, bohatstve, kariére, dobrom postavení, ale to najdoležitejšie si niekedy pri výbuchoch zlosti ani neuvedomujem. Že moje tri deti sú zdravé...
