Tí dvaja boli bývalí ligoví futbalisti a ich rozhovor sa odohral počas zápasu Inter - Šaľa. Sedeli podo mnou a tie slová patrili mne. Ten prvý mi ich nepovedal do tváre, iba ich nahlas šepkal, aby som ich započul. Nepáčila sa mu kritika, ktorú som adresoval svojmu kolegovi novinárovi v čestnej lóži na Pasienkoch.
Nič za to, že vedľa mňa sedeli deti a slová bývalého futbalistu by nezniesli ani krígle v krčme štvrtej cenovej. Nič za to, že na moju protiotázku dotyčnému, stiahol dostojný pán v sivom plášti uši a na druhý polčas sa už nikde neukázal. A pritom som chcel jediné, aby našiel aspoň jeden pekný moment na katastrofálnej hre interistických vlkov. "Skúste nájsť niečo pekné!" - bola jeho odpoveď. -Vy ste ju našli?" - Jeho mĺkve ticho bolo jasnou odpoveďou.
Kedysi dávno, keď som ešte pracoval vo verejnoprávnej a dostával som sa do zákulisia ligového futbalu, dostával som rady, ako urobiť futbal krajším. Neobjektívnym komentárom cez ružové okuliare. Tento minulotýždňový moment mi to pripomenul. Rozprávajme krásne o slovenskom futbale, na ktorý nik nechodí. Spájajme sa preň, aby mala korupcia zelenšiu.
Myslím, že diváci, rozhodne nie fanúšikovia - lebo tí vykapali, to pochopili. 500 divákov v Košiciach, 600 na Interi, tisícka na Artmedii - hovorí za všetko. Aj v albánskej lige je vačší záujem. Slovensko má v Európe najnižšie návštevy. Nečudo. Vidiac výkony našich hráčov, je mi na zvracanie. A nečudujem sa, že to naše kluby dotiahnu v pohárovej Európe maximálne do prvého kola.
