V Kanade je totiž v hierarchii záujmu juniorsky šampionát hneď za NHL a v ďaleko vačšom predstihu ako trebárs šampionát seniorov. Kanaďanom je jedno, kde sa turnaj hrá. Prídu všade, aj keby sa hral na Antarktíde. Červenobieločiernoodenci prišli tentoraz do Čiech, aby drukovali svojim synom, vnukom, známym, či len tak - svojim rodákom. Do mesta perníkov prišlo fanúšikov z kolísky hokeja na 5 tisícok..
Sobota 5.januára - pre Kanaďanov deň D. Nik nepochyboval o tom, že ich chlapci vo finále chýbať nebudú. Nechýbali... Aj preto posilnené letecké súkromné linky priviezli ďalších a ďalších fans. Nechýbali ani hokejové celebrity - manažér z Philadelphie Holmgren, viceprezident kanadského hokejového zväzu a v útrobách zrekonštruovanej bývalej Dúhovej Arény sme stretli aj ďalších.
Kanaďania vytvorili svojim druhý domov. Priame prenosy z ich vystúpení dokonca šírila aj jedna z kanadských TV a je zaujímavosťou, že len tomuto médiu poskytovali hokejisti s javorovým listom na hrudi rozhovory. Nik iný nemal šancu. Tomu sa povie, exkluzivita. Medzi fanúšikmi ste mohli stretnúť rozne vekové kategórie, každý z nich mal na sebe aspoň jeden kanadský hokejový symbol. Pomaľované tváre, národné dresy, dokonca pokresliť sa nechali aj ľudia v staršom veku.
Pre Kanaďanov bol výlet nielen zlatý, ale predovšetkým lacný. Ešte pred finálovým duelom by ste nenarazili v Pardubiciach na miesto, kde by ste niekoho s javorom nestretli. Miestne putiky, honosnejšie reštaurácie, či srdce pardubického centra - to všetko hralo v červenobielych farbách. A pri samotnom zápase ani nehovoriac. Let´s go Kanada, let´s go - bol najčastejší chorál a ich typické Oooooooh pri spálenej šanci dotváralo atmosféru známu z najprestížnejšej hokejovej súťaže.
Švédi sa v javorovom kotly stratili, trom korunkám fandila hádam 30-tka príbuzných + ostatné osadenstvo v podobe českých priaznivcov. Ich nádej na zdolanie kanadskej prekážky žila v predĺžení 216 sekúnd. Po nich a predovšetkým Halischukovom góle sa Pardubice aspoň na chvíľu stali hlavným hokejovým mestom.
Titul svetových šampiónov si už len kvoli divákom Kanaďania zaslúžili. A je jedno, z akej vekovej kategórie bude tím poskladaný, javorové listy budú patriť vždy medzi favoritov. Veď z doterajších 32 usporiadaných turnajov získali 24 medailí, 11 zlatých. (Mimochodom, nultý ročník sa hral v roku 1977 práve na Slovensku). Kanaďanom možu byť vďační aj organizátori. Neviem, neviem, koľko divákov by sa prišlo pozrieť na finále, keby v nej nefigurovali práve hráči Kanady.
Inak, šampionát ponúkol prítomným skautom mnoho dokazov, že talentov a budúcich hviezd NHL je dosť a vo Východných Čechách sa mohli ukázať v plnej paráde. Budúca jednotka draftu - Kanaďan Tavares, jeho krajania Marchand (ten má už dve zlatá) či skvelý gólman Stephen Mason (najužitočnejší hráč celého turnaja). Z Rusov zaujal Viktor Tichonov (vnuk slávneho kormidelníka zbornej), Nikita Filatov, Čerepanov či Kurbatov. Medzi troma korunkami sa najvýraznejšie presadil Figrén s Forsbergom a Backlundom.
Slováci skončili síce na siedmej priečke, ale nestratili sa najma v súbojoch s dvoma najlepšími tímami. Šampionát sa celkovo vydaril a skonštatoval to aj v záverečnom epilógu aj Juraj Široký, ktorý ako člen exekutívy IIHF MS v Českej republike aj uzavrel. Po jeho bodke sa však iba začínali veľkolepé kanadské oslavy... Aj napriek tuhej zime so snehovými vločkami kvitli v Pardubicach červené javorové listy....
