V Bratislave sa na úkor nových multifunkčných budov zlikvidovalo mnoho futbalových ihrísk, trávnikov, štadiónikov. Rozprával som sa s rodičmi nádejných talentov, žiakov, žiačikov, dorastencov ako vnímajú situáciu v našom nefutbalovom štáte. Boli sklamaní, videli už len beznádej, ale nedokázali povedať svojim synátorom: "vieš, synček, dlho tu už trénovať nebudeš - a ktovie, či budeš mať možnosť niekde inde naháňať koženú". Tento problém kvári aj SFZ, s viceprezidentom Andrejom Machovičom sme hľadali diagnózu slovenského futbalu.... Lenže tých problémov je viac.... kto je bližšie zainteresovaní vie, čo sa deje...
Prvý problém som už načrtol. Hoci bratislavský magistrát ponúkol pozemky na výstavbu aspoň tréningovej plochy, na Slovensku niet investora, ktorý by do toho šiel. Niet výsledky, o slovenskom futbale sa hovorí iba v negatívoch. No bol by to asi iba hlupák alebo totálny zanietenec, aby vrhol svoje prostriedky do niečoho, čo nemá v krátkej budúcnosti perspektívu. Tak premýšľajú viacerí solventní potencionálni partneri futbalu. V Petržalke už niet jediného ihriska a zbúra sa v dohľadnej dobe to, čo sa len prednedávnom dostavalo a útulný, krásny anglický petržalský štadión ľahne prachom na úkor nového hypermarketu.
Vyzerá to tak, že ľahne aj momentálna pýcha - Artmedia. Viacerí blogeri už písali svoje príspevky na tomto portáli, čo bude s ďalším osudom najúspešnejšieho slovenského mužstva v historii klubových pohárov. Verejnosť sa obáva najhoršieho, ja to priamo napíšem. "Klub sa rozpadne, respektíve sfúzuje". Mám tam mnoho priateľov, medzi inými aj viceprezidenta, a ďalších hráčov. Tiež nevedia, čo bude. financie sa presunuli na tehelne pole, nový generálny partner je záhadou, ktorú by nevyriešil ani Scooby Doo. Hráči sa po jesnnej časti rozpŕchnu do iných klubov a v tíme zostane len béčko. Tak to vidím ja. Z Artmedie sa stane obyčajný klub, ktorý ak nenavštívi Lurdy, bude zle...
V Bratislave zostane v najbližšej dobe jediný štadión, kde bude hrať Inter, Slovan i Artmedia. Niečo nemysliteľné. A kým nepostavia nový národný štadión, bude kvalita terénu na Pasienkoch na úrovni albánskych ihrísk.
Fanúšikovia čakajú od slovenského futbalu veľa, rozhorčujú sa nad tým, že v rebríčku FIFA klesáme pomaly ako Titanic k dnu. Ale je to len zákonitý prejav "futbalovej prírody". Talenty sa možu pásť na pastvinách v blízkosti Billy a ďalších parkoviskách obchodných reťazcov. Časté zmeny trénerov pri slovenskom reprezentačnom kormidle takisto neprospievajú veci. Každý kouč má svojich lieblingov a zostava sa zakaždým mení... Navyše hráči nominovaní do nároďaku majú vo svojich kluboch zvačša funkciu stráženia lavičky pre náhradníkov, aby neuletela. Ale nebudem už dookola opisovať to, čo každý vidí a cíti. Národná hrdosť sa pomaly stráca a na vystúpenia hráčov s dvojrížim a trojvŕším na hrudi chodí čoraz menej ľudí.
Všetko sa to začína od piky, od mladých hráčov. Nebyť stochovcov, weissovcov a mentelcov v Albióne, nemali by sme na Slovensku ani jednu z nádejných hviezdičiek. Lebo u nás niet kde trénovať. jedine medzi regálmi s potravinami. A to je cesta do pekiel. Alebo žeby ryba smrdela niekedy aj od hlavy???
