Každodenný trhák

„Hm, ten chlebík vo vajíčku vonia chutne.“– sú dobré raňajky, bude aj dobrý deň – letí mi hlavou a ako sadám za stôl, za sprievodu cigánskej rannej serenády, hneď otváram noviny. Do oka mi udrie správa, že sa zas ktosi s kýmsi povadil, ten tomu čosi ukradol a henten hentoho okradol. A . . . . ešte jedna skvelá správa – do kín sa ženie nový KASOVÝ TRHÁK americkej produkcie, kde je o miliónové efekty a vedro strachu vopred dobre postarané.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (2)

„Ešte šťastie, že to naše kino, je trochu málo pozadu a všetky hitovky premieta dva až tri mesiace pozadu. Snáď si stihnem našetriť na vstupné.“
Ako tak listujem, dostávam sa k mojej obľúbenej každodennej rubrike, s ktorou mám zvláštny vzťah. Nasliním si ukazovák a pomaly, s jemným chvením v žalúdku, obraciam ďalší list a . . . . . „ jéééj, tých rámčekov je tu dnes viac ako včera“. Očami rýchlo preletím tie, ktoré ma upútali ako prvé, a potom pomaly a pozorne, čítam všetky, jednu ponuku práce za druhou. V tom tlstom rámčeku hľadajú niekoho s 5 ročnou praxou, v ďalšom je podmienkou živnosť, inde hľadajú niekoho na predaj poistiek, alebo ponúkajú veľa peňazí za málo práce – len musíte byť ukecaný a vychcaný, . . .

„Ale pozor, ked som nenašla nič v novinách, určite na mňa čaká šťastie inde.“ A rýchlo utekám od stola, pričom ešte stále prežúvam vajíčkový chlebík, zmiešaný s presladenou chuťou kakaa a čerstvou paprikou. Otváram dvere, obúvam letné šľapkochodky a hajde pred bráničku. Práve tam sa ukrýva pirátska skrinka, v ktorej mi každé ráno necháva odvážny modrý námorník tajné správy zo sveta. Dychtivo ich vyberám, a napätie rastie priamoúmerne s ich množstvom. Preberám jednotlivé listy – a sláva – 3 z piatich sú určené mne.
Ups – máme tu stav z účtu ( - 16 SK), ale aj dva listy z firiem, kde som posielala svoje bezchybné životopisy s mojimi úžasnými schopnosťami : „ . . . . momentálne Vás nepotrebujeme, ale Vašu žiadosť evidujeme . . . . .“
„No do kelu.“

Vojdem späť do kuchyne, na ďalší chlebík nemám chuť, a tak si robím silnú kávu – nech ma postaví na nohy, pretože . . . dnes ešte mám šancu niečo nájsť. Len čo som ju zaliala, rýchlo zapínam PC a už ťukám a otváram ikonu za ikonou. Najprv mailové správy, potom stránky s ponukou práce – a ťukám a ťukám a zas a znova nič.
Dopijem kávu a obliekam sa – musím totiž ísť na úrad práce – snáď tam. Áno – veď kde inde by mali mať viac pracovných možností?

„ Je nám ľúto, nemáme pre Vás žiadnu pracovnú ponuku, ani požiadavku na absolventskú prax.“

Kašlem na americký trhák, keď obrovské napätie môžem zažit aj doma. A to v pravidelných reprízach.