Okrem toho, ze UK je jedna z krajin ktore povazujem za krajinu neobmedzenych moznosti sa dnes maximalne stotoznujem s vyrokom akehosi ceskeho studenta, ktory vystudoval animaciu na univerzite v Prahe, a navstivil UK - tusim to bol priamo Londyn - kde pracoval v marnici. Popri praci kreslil a spracovaval kratke animacie. Kamarat ho oslovil, preco s pracami nejde do agentury - ze by mohol dostat job v odbore, ktory naozaj vystudoval - skusil to, dostal okamzete niekolko zakaziek od prominentnych P.R. studii a reklamnych agentur v Londyne - dobre zarabal, stal sa "selebritou", ale vratil sa do Ciech - ked robil rozhovor pre casopis, ktoreho meno si urcite nepamatam a na otazku preco odisiel z Londyna bola jeho odpoved: "Zabudnite na Londyn. Tam su vsetci prilis tucni a spokojni". Touto odpovedou ma dostal a teraz naozaj - po par mesiacoch stravenych v UK zistujem, ze UK je sice krajina neobmedzenych moznosti, ale akosi prilis trafena.
Studium dizajnu v UK prinasa mnozstvo otazok, ktore napadnu najviac tych, ktory sa chcu stat "selebritami" - ako ich nazyva Robo Slovak vo svojich blogoch - tym, ze nieco kvalitne vytvoria, resp. ze s stanu "selebritami" ako druhotny produkt ich kvalitnej prace. To, ze su ludia v UK tucni a spokojni - o tom nie je pochyb, ale prave tu sa vytvara otazka, co je naozaj kvalitny dizajn, pripadne umenie - dokazu takito ludia, ktori nemaju kvalitnu odozvu, kvalitne pracovat? Umelci v skole ktoru navstevujem vedu neuveritelne dlhe debaty o tom co ich diela znazornuju co by sme si na nich mali vsimat a co nie, co chceli dielom povedat - je to naozaj sposob ako prezentovat svoje diela?
V denniku Salvadora Daliho je velmi pekne popisane ako Salvador vnimal ludi okolo neho - jeho neuveritalna surrealisticka popularita ktorou sa ohanal a jeho vysoke sebavedomie mu dovolovali maximalne sa uvolnit a sustredit sa na vytvaranie diel, ktore dovtedy nemali konkurenciu a asi ani nikdy mat nebudu. Jeho prednasky na Sorboni v Parizi dolahavali na ludi ako citanie zo Svateho Pisma a to si Salvador len vychutnaval jeho posobenie na vrchole hory nazyvanej umenie - casto sa mu stalo, ze zaimprovizoval, alebo si narychlo vymyslel akukolvek suvislost jeho diel s Rafaellom, ci Picassom - pri takychto porovnaniach potom zal a vychutnaval buracajuci potlesk ludi, ktori apriori pokladali Daliho vyroky za svate.
Existuje taketo sebavedomie umelcov v dnesnej dobe, sebavedomie, ktore by im dovolovalo vytvarat diela bez akejkolvek obmedzenosti, tak ako Salvador? Nedavno som vytvoril seriu obrazov ktore som nazval "Dve Picky" - Lola a Bola - nevinne dve kosostvorcove tvaricky, ktore prezivali kratke pribehy na dve-tri okienka komixu - jednoduche pribehy. Komix sa stretol so zmiesanymi reakciami na Slovenskej a UK scene. Jedna strana mala vela kritickych poznamok, ale nikto nepovedal, ze je to akymkolvek sposobom agresivne, nechutne alebo zle - skor si vsimali pribehy ako sposob kresby - v ktorej nijako nevinikam - a napady, ktore prezentujem - analogie. Na druhej strane studenti v UK nepreukazali akykolvek zaujem o moje kresby. Brali ich ako skice ku niecomu co mam dalej vytvarat, absolutne ich nezaujal pribeh, jedine co ich zaujalo bola kniha na mojom pracovnom stole - kniha erotickych kresieb (Erotica Universalis) najznamejsich umelcov vsetkych dob z vydavatelstva TASCHEN.
Dokaze umenie a dizajn v dnesnej dobe vytvorit diela, ktore su naozaj kvalitne? Kvalita sa v roznych dobach prejavovala inak. Je dnes kvalitne to, co ludia chcu (schvalne som nenapisal "kupuju", kedze nie vsetko co chceme si mozeme dovolit a vice-versa), alebo je kvalitne to, co je zaujimave, pripadne ine, drahsie (schvalne nie drahe)? Boom reklamnych agentur, ich technik, technologii a moznosti ktorymi dokazu manipulovat rozmyslanie kazdeho degraduje akekolvek vnimanie kvality. Je P.R., reklama a soubiznis na takej urovni aby dokazala menit rozmyslanie ludi v takom rozsahu ako je umenie ci kvalita dizajnu a zivota?
