Po uspesne skoncenom bakalarskom stupni studia na Fakulte Architektury v Bratislave - odbor priemyselny dizajn - som sa rozhodol, ze musim polavit. Zacal som byt nepricetny, nervozny, ked mi nieco nevyslo tak som bol neprijatelne agresivny a ked sa mi darilo tak ma to netesilo v takej miere, aby som to dal najavo. Projek blava.net sa rozbiehal stale vo vacsom svungu, musem som sa ucit vela novych technologii, preluskat teoriu sieti popri ktorej som studoval CISCO administraciu a ine operacne systemy postavene na BSD. Behal som denno-denne po strechach, kde som instaloval a opravoval bezdrotove systemy pocitacovych sieti. Nikto mi nepomahal. Nitko nemal cas na moje neziskove aktivity - len rodicia, ktorym som tak velmi zaviazany za drzanie ma pri svojich snoch ako nikomu inemu. System Windows sa stal pre mna nutnostou z hladiska mojej dizajnerskej cinnosti, Linux mojim pracovnym nastrojom. CISCO snom a TV priemernym hystorickym artefaktom. V hlave mi ficali takmer kazdu minutu napady, ktore som nestihal zachytavat. Povedal som si staci! Musim sa naucit relaxovat, takto to dalej nejde. Vsetko sa vyvija vyborne, ale ja sa citim ako handra.
Vybral som sa do UK. Do krajiny, ktora je sidlom najdrahsieho mesta v Europe, krajiy, kde Skotske vysociny (Highlands) vytvaraju v cloveku pokoj a nadheru. Kde v Irsku capuju krasne lavinove pivecko a kde su jedny z najlepsich skol na svete.
Ano, som tu teraz uz niekolky mesiac, projekty som nechal zcasti na Slovensku (pracujem cez Internet na ich dalsom rozvoji), priatelov, rodicov...ucim sa relaxovat, ucit sa od novych kultur - stretavat novych ludi a zacat sa trosku viacej tesit z toho co sa mi podarilo, co sa mi dari, najst si cas na svoje napady, myslienky.
Som rad, citim, ze mi je dobre a tak by to asi malo byt. Ked citam niektore prispevky na blog.sme.sk tak sa mi zda, ze keby som bol teraz na Slovensku, tak by som to uz asi vobec nezvladol. Temy, ktore denno-denne trapia ludi v mojej rodnej krajine sa mi zdaju niekedy odtrhnute od normalneho zivota spravneho cloveka - azda by sa ludia mali viacej venovat sami sebe ako politike a pozeraniu televizie. Tu je to ine, tu sa ludia tesia z kazdeho krasneho dna (UK je UK), chodia von, stretavaju sa v parkoch, vytvaraju vela klubov, vela prilezitosti kam ist a co robit. Dodava im to pocit sebarealizacie, pocit, ze naozaj podporuju sami seba, svoje okolie. Pat televiznych programov ktore tu mame nepozera azda nikto - programy typu reality show tu nie su absolutne popularne, nahradili ich kratke reality zostrihy ktore bezia maximalne na MTV a VH1 a na tie nema nikto naladu :)
Som rad ze to tak je, mam cas sa rozpravat s ludmi, mame cas debatovat o veciach, ktore nas samich zaujimaju. Umenie - velmi popularna tema tak ako aj socialny zivot, oslavy, praca.
To ma tesi. Tak to mam rad.
Cas na sameho seba
Styri roky som zil v strese, panike a nervozite. Zakladal som zdruzenie blava.net, zacal som chodit na vysoku skolu, ucil som sa po francuzsky, chodil som na dalsiu skolu koli CISCO certifikacii, potreboval som sa naucit kreslit a modelovat, potreboval som ovladat pocitacove siete, pracoval som v HP a dalsich troch firmach, prednasal som na stretnutiach SKLUG a zabaval som sa na ludoch posadnutych telkou.






