Bulletin VI. rocniku celostatni souteze vojenskych pisni
Z L A T Y P A L C A T 1 9 7 7
Odpovedny redaktor: pplk. PhDr. Jaromir Roggenbuck
Obalku navrhl: Frantisek Fischer
Vytiskla tiskarna Nase vojsko, zavod 3
31. august - pravidelny datum uzavierky sutaze o Zlaty
palcat - mam vo svojom pracovnom kalendari zaznaceny
cervenou ceruzkou. Pravda uz dlhe tyzdne, ba mesiace
predtym si sadam nad papier, hladam vhodne temy, motivy,
brusim textovu podobu buducej piesne.
A niekedy sa zamyslim: co ma to vlastne v navale
inej a rozmanitej prace vzdy znova a znova vracia k
Zlatemu palcatu a vobec k vojenskej piesni? Nie, ani
zdaleka to nie je len dvojnasobne vitazstvo na tomto
festivale, nie je to ani Cena Vita Nejedleho, ktoru som
6. oktobra 1976 mal tu cest prevziat z ruk ministra
narodnej obrany. Je to viac: je to pocit, ze aj ked je
vojenska piesen len molekulou v zivote prislusnikov
nasej ludovej armady, predsa len je molekulou velmi
zavaznou a dolezitou. Pomaha im travit volne chvile,
aktivizuje ich v hodinach pracovneho nasadenia, je s
nimi ako verna druzka, dobra kamaratka, ako
"najneznejsia zbran". A na to, aby takou naozaj bola,
musi byt ich. Musi sa im prihovarat ich jazykom, ich
rytmom - mladym, jasnym, optimistickym.
Pisat vojensku piesen som sa ucil vo Vojenskom
umeleckom subore kapitana Jana Nalepku v Bratislave. A
mal som dobrych ucitelov - zasluzileho umelca plk.
Milana Novaka, dramaturgov Stefana Ladizinskeho, Petra
Oravca a dalsich. Ale recept na vojensku pesnicku nemam,
hoci som ich napisal uz hodne vyse patdesiat. Rodi sa mi
akosi sama, z pocitu, nalady, atmosfery, ktora - aspon
si to myslim - by mohla byt blizka tym chlapcom v
zelenom, medzi ktorych som este nedavno patril. Napokon
len oni mozu preverit jej skutocne hodnoty.
Vojenska piesen... Plati o nej do pismena to, co
velky nemecky basnik Bertold Brecht povedal o komunizme:
"Je to jednoduche, ktore sa rodi tak tazko..."
Jan Strasser
textar
