Na septembrovej schôdzi parlamentu sa hneď druhým predloženým návrhom zákona začala rozprava o daňovom balíčku ministerstva financií.
O návrhoch zákona týkajúcich sa cla, DPH a daní sa určite nedá povedať, že sa v nich nenájde dobrý návrh. Sú tam aj potrebné, dlhšie chýbajúce návrhy zákonov. Tie však netvoria celistvú koncepciu a víziu.
Pozrime sa na jednoduchú interpretáciu cez čísla:
V roku 2012 sa vláda zaviazala konsolidovať verejné financie. Pozrime sa, ako to išlo na strane výdavkov rozpočtu:
Slovensko po minulých rokoch vedie štatistiku nárastu výdavkov vo verejných financiách. Ak odrátame peniaze z eurofondov, tak výdavky narástli až o 56%. Sme suverénne na čele tabuľky. Priemer v Európskej únii sa percentuálne pohybuje na úrovni niekde okolo 20% nárastu verejných výdavkov.
Druhým ukazovateľom je takzvaná veľkosť štátu. Slovensko zaznamenalo piaty najvyšší nárast medzi členskými štátmi v EÚ. Nárast je oproti minulému obdobiu o 16%. Štát sa nám pekne rozrastá.
Ďalší zaujímavý ukazovateľ v poradí je zamestnanosť vo verejnom sektore. Koľko ľudí zamestnáva štát? Opäť patríme medzi tabuľkových priebojníkov v EÚ. V štátnej správe zamestnávame viac ako 27% všetkých zamestnancov. Pripomína to budovanie štátnej firmy. Pozoruhodný je fakt, že audit potreby zamestnancov v štátnej správe, pokiaľ viem, neprebehol viac ako 10 rokov.
Pozrime sa na stranu príjmov rozpočtu. Tie rastú:
Od roku 2014 sme zaznamenali oproti predchádzajúcemu obdobiu nárast príjmov o 54% v porovnaní s rokom 2007.
Prognózovaný bol aj nižší výber daní za minulý rok a to až o 820 miliónov menej ako sa skutočne vybralo. Ide o masívny prítok peňazí, s ktorými sa nerátalo. Dnes je tu daňový balíček, ktorý odkazuje: „Potrebujeme vybrať viac!“
Z uvedeného vyzdvihnem jedno nebezpečenstvo, jeden predpoklad a jedno neskromné odporúčanie:
Nebezpečenstvo. Výberom extra príjmov oproti súčasnému stavu je možné navýšiť aj deficit. Vláda, zdá sa, obchádza maastrichstské kritériá. Konkrétne to, ktoré sa týka verejných financií, HDP a deficitu. Kritérium hovorí o tom, že deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, nesmie presiahnuť 3% HDP. Okrem toho celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60% HDP, alebo musí klesať. Zhrniem. Čím väčšie HDP bude v absolútnej hodnote, tým viac môže vláda nafukovať dlh v relatívnej hodnote k HDP, čím dlh na obyvateľa iba zväčší.
Predpoklad.V roku 2019, keď sa všetky nové daňové zákony zabehnú, vyberie vláda odhadom o 500 000 000 € viac. Takéto hospodárenie je nezodpovedné voči našej krajine. Veď po kríze sa od roku 2011 zaviedlo 22 nových daní. Systém sa komplikuje a zväčšuje a to v čase, kedy argumenty o kríze už nie sú na mieste. Zdá sa, že ide o politickú agendu. Je tesne po voľbách. O štyri roky si zvýšenie daní ľudia už budú pamätať ťažšie.
Odporúčanie. Systém sa komplikuje a zväčšuje. Namiesto málo bolestných nových daňových zákonov by sme mali v úrodných rokoch šetriť a odkladať. Kedy konsolidovať, keď nie teraz? Zdá sa, že pre vládu platí: „podáš prst a chcem... ešte jeden“. Vybrali viac, ako čakali. Potrebujeme vybrať ešte viac? Ak áno, treba povedať, prečo. Nepovedali. Ja hovorím: „Teraz je obdobie, kedy môžeme pracovať na vyrovnanom rozpočte. Netreba viac vyberať, vybralo sa dosť, robme inventúru vo výdavkoch.“
