Tak už sme všetci v aute a chystáme sa vyraziť, za novými dobrodružstvami, no to bude teda paráda. Ideme cestami, rovnými no sem tam spŕchne na naše auto nejaký dáždik z jedného mráčika. Ach to počasie je nejaké premenlivé. Dúfam , že v Chorvátsku bude svietiť stále len slnko a nebude žiadny dážď. Pozriem do zadu na deti, oni celé natešené, že cestujeme do Chorvátska, som z nich strašne rada. Ach môj manžel zrazu prudko zabrzdil. Pýtam sa ho: Čo sa stalo? On hovorí: Nikto nám vošiel pod kolesá. Manžel vystúpi z auta pozrie sa čo je pod kolesami a zistí, že Jeleň tam ležal, úplne bez známky života. Ach Pane Bože. To nie je pravda. Hovorí manžel: Ešte sme len vyrazili a už sme zrazili Jeleňa. Vedľa nás išiel jeden muž na bielej Mazde. Prišiel k nám a hovorí, že vraj je zverolekár a že nám pomôže. Vyzeral vierohodne , tak sme mu nechali toho Jeleňa a išli ďalej. Povedala som môjmu mužovi:, ach miláčik dúfam, že to ten Jeleň prežije. On mi na to povedal. Neboj sa, veď ten muž vie čo robí, veď je zverolekár. Odvetila som: Áno miláčik to máš pravdu. Tak z radosťou, spokojne ideme ďalej dúfajúc, že už nič zlé sa nestane. Z okna auta pozeráme na krásne hornaté Slovensko. Ešte si ho chceme vychutnať, kým prejdeme cez hranice. Zapli sme si v aute ešte navigáciu, aby sme trafili, presne tam, kde chceme isť. Na Omiš. Bolo nám povedané, že na Omiši je krásna piesočnatá pláž a keďže máme dve malé deti, tak sa tam aspoň poriadne pohrajú v piesku. Voda tam vraj nie je veľmi hlboká, vraj môžeš prejsť 100 metrov a ešte stále ti je po kolená. To sme pre naše deti chceli, veď sú to náš jediný poklad a robíme všetko preto, aby sme ich chránili. Sára má 6 a Jakub 8. Sú to naozaj úžasné deti. Som na nich veľmi hrdá. No, už sme prešli cez hranice a sme v Maďarsku, teraz prejsť časť Maďarska a celé Chorvátsko až rovno k moru. Maďarsko má veľmi nádherné termálne kúpaliská, tak sme sa na jednom z nich zastavili. No, poviem Vám bolo tam nádherne. Deti sa tam vykúpali poriadne. Keď sme odchádzali, museli sme ich z vody normálne vyťahovať, inač by nešli ani vonku a do Chorvátska by sme neviem kedy dorazili. Hneď keď sme ich vytiahli a vysušili ich aj seba išli sme ďalej cestami rovnými ale, už aj hrboľatými sem tam. Keď sme prerazili Chorvátske hranice, tak sme videli samé hory okolo nás. Chorvátsko je veľmi hornatá krajina. Keď sme tak šli, strhol sa veľmi vietor, až skoro naše auto odfúklo. Mysleli sme, že zomrieme, modlili sme sa, aby sa nám a naším deťom nič zlé nestalo. Normálne, až skaly na cestu padali. Proste to bolo hrozné. Boh však vypočul naše modlitby a na oblohe sa objavila veľká farebná dúha. Bola to dúha zafarbená nádhernými svetlými farbami. Deti sa hneď zaradovali a Ja z mojou láskou sme si povedali chvála Pánu Bohu. Boli sme veľmi rady. Manžel pozrel na navigáciu a povedal: Deti pozerajte na pravú stranu uvidíte tam more. A mal pravdu čo chvíľa a videli sme všetci more. Viete si to predstaviť na ľavej strane hory a kopce, sem tam rovina a na pravej krásne priezračne more ligotajúce sa do svetlo modra ako denná obloha. V strede bola cesta a na nej naše auto. Bolo to ako z obrázku. Deti sa z toho veľmi radovali. No a tak sme išli po ceste okolo mora ešte asi hodinku a pol, až sme došli na tu našu vysnívanú Omiš. Ubytovali sme sa v najbližšom hoteli a povedali si: Dovolenka sa môže začať. No 8 ročný Jakub, múdry to chlapec. Povedal: ale, veď dovolenka sa už dávno začala a z ňou krásne dobrodružstvo, pretože aj Jeleňa sme zrazili, v Maďarsku na kúpalisku boli, búrku sme v strachu prežili, priezračným morom sme boli očarený. Mamka, Ocko aj napriek tomu, že sme po tejto dlhej ceste veľmi unavený, ale tak dobre unavený, pretože to bola nádherná dobrodružná cesta. Určite aj Sára s tým súhlasy. Sára povedala, že áno tiež bola tak veľmi natešená ako Jakub. Ja som bola strašne rada a ďakovala som spolu z manželom, že sme mali takú krásnu dobrodružnú cestu a teraz si môžeme užívať krásne more priezračné z ligotavým odleskom.
