Keď pred rokmi premiér ešte strašil najmä imigrantmi, najväčší strach mali tí, ktorí v živote žiadneho imigranta nevideli. Pri počutí slova liberál sa najviac prežehnávajú tí, ktorí vôbec nevedia, čo to slovo znamená. Snívajú, že „Spoločne porazíme liberalizmus z Bruselu“. Keby však vedeli, že v našom parlamente sú liberáli viac zastúpení ako v tom európskom, zamdleli by od hrôzy. Obraz dvoch objímajúcich sa mužov najviac ohrozuje deti tých, ktorí do žiadnych galérií nechodia, a teda tam ani svoje deti nikdy nezoberú. Tých, ktorí si myslia, že homosexualita je choroba, zhýralosť a smrteľný hriech.
Tí, ktorí nevedia, sa ľahko dajú ovplyniť klamstvom. Preto aj väčšina z tých 40% Slovákov, ktorí sú svätosväte presvedčení, že Západ ohrozuje našu kultúru, bola pravdepodobne v Európe tak maximálne dva-tri krát: na letisku v Schwechate, na trhoch v Poľsku alebo u rodiny v Břeclavi. Ale sú presvedčení, že Západ dobre poznajú a prekukli jeho nekalé úmysly. A naša koalícia sa z tohto svojho úspechu teší.
V Európe je 44 krajín, ak nepočítame ostrovné a iné teritória Spojeného kráľovstva a škandinávskych krajín. Všetky som ich navštívil, polovicu z nich viacej ako desaťkrát. Strávil som v nich dohromady viac ako päť rokov. V Európe mám stovky priateľov a bývalých kolegov. Nechválim sa, konštatujem. A súčasne si uvedomujem, ako málo toho o Európe viem. A čo všetko by som ešte chcel vidieť a vedieť!
Prečo vzhliadam na západ a nie k východu? Lebo nechcem, aby mi vládol doživotný diktátor. Chcem, aby politici odstúpili hneď, ako sa ukáže, že podvádzali, alebo kradli. Chcem, aby mi šofér v najdrahšom BMW zamával, usmial sa a pustil ma prejsť cez cestu, namiesto toho aby zastavil, vystúpil a rozbil mi hubu. Chcem, aby súdy fungovali. Ale nie tak, aby som išiel na pätnásť rokov do basy za to, že pomenujem agresiu agresiou a vojnu vojnou, alebo bol odsúdený ako člen extrémistickej organizácie, keď budem kritizovať vládu. Aby nemizli alebo neboli šikanovaní novinári. Chcem aby nemocnice a školy boli dobré a naši najlepší neodchádzali študovať a žiť preč.
Nechcem, aby premiér a ministerka kultúry určovali to, čomu by sa mali umelci venovať. Chcem, aby sa ľudia delili na slušných a neslušných a nie homo a hetero, bielych a čiernych, kresťanov a tých druhých, našich - proslovenských a „slniečkárov“. Chcem platiť vzorne dane a nebyť pritom ľuďmi považovaným za blbca. Nechcem, aby sme v televíznych novinách opäť videli členov strany na žatve, vo fabrikách a s predstaviteľmi Sovietskeho zväzu. Chcem, aby o našej krajine hovorili politici s úctou aj inde ako v Rusku, Severnej Kórei, Číne či Maďarsku. Aby Česi boli bratia a nie nepriatelia. Preto všetko je pre mňa Európa nádejou.
Chcem sa stretávať s priateľmi i s cudzími ľuďmi v celej Európe. Tešiť sa z ich pamiatok, kultúry, múzeí a galérií. Prekárať sa s nimi a ochutnávať ich národné a regionálne špeciality. Popíjať Mastiku v Grécku, dávať si sardiny na ulju a crne vino v Chorvátsku. Paellu vo Valencii, pizzu v Neapole, tresku v Portugalsku. Genius loci funguje. Smorrebrody chutia najlepšie v Kodani, halászlé pri Dunaji a Tisze, Retsina v Grécku. Ani naše bryndzové halušky nie sú to pravé orechové s pohľadom na Champs Elysées. Cassoulet tisíc kilometrov od Toulouse je iba obyčajným párkom s fazuľkou. Foie gras chutí najlepšie na juhozápade Francúzska v Périgord, Raclette vo Valais v Švajčiarsku, Sacher vo Viedni.
Máme veľa spoločného a pritom sme takí odlišní. V Rakúsku a Švajčiarsku si líhajú večer spať o tej istej hodine, o ktorej v Španielsku začínajú otvárať reštaurácie. Stredomorci sú impulzívni, Nemci a severania viac odmeraní a rezervovaní. Taliani aj Škandinávci sú hrdí na kvalitu svojej kávy, ale pritom im tá tých druhých nechutí. Niekde sa skôr pije zriedkavo, ale „do nemoty“, inde pijú kontinuálne, ale s mierou. Germánske národy uprednostňujú odrodové víno a cuvée majú za obyčajné zmesky. Francúzi však za vrchol vinárskeho umenia považujú sofistikované kombinácie odrôd a terroirs. Taliani sú elegantní dokonalosťou svojho oblečenia, Škandinávci jeho ležérnosťou. Jedni počas národných sviatkov tancujú na uliciach, druhí preskakujú vatry zvrchovanosti. To, čo máme rovnaké, nás spája, to v čom sme odlišní, nás obohacuje.
A záverom odkaz politikom (tým, ktorých sa to týka): Európa neohrozuje našu kultúru, Európa ohrozuje vašu nekultúru.
