Nie som odborník na aktuálnu Národnú radu a ani pravidelne nesledujem jej rokovania. Asi preto do môjho života pán poslanec Michal Bartek vstúpil iba štyrikrát.
Prvýkrát, pri skladaní sľubu v novembri 2023, keď prebral poslanecké miesto Hlasu za Luciu Kurilovskú, ktorá sa stala štátnou tajomníčkou Ministerstva vnútra. Zaujal nielen mňa, ale zrejme viacero našich občanov, lebo sľub skladal oblečený v kroji. Toto gesto bohužiaľ po viacerých skúsenostiach považujem za neúprimné a teatrálne. Mám stále ten pocit, že „národne“ oblečený pán poslanec, tak ako jeho predseda na Dni kroja či pani ministerka kultúry, pôsobili rovnako presvedčivo, ako Boris Kollár v hlbokom pokľaku v Dóme svätého Martina.
Druhýkrát, keď pán poslanec preukázal svoju neznalosť cudzích slov a v parlamentom prejave označil opozíciu za zodpovednú za katarziu v našej spoločnosti (katarzia = povznesenie, očistenie, pocit úľavy po zbavení sa niečoho ťaživého).
Tretíkrát som ho registroval minulý rok po boku kandidáta Hlasu na prezidenta na PR fotkách z hromadného pochodu.
No a nakoniec včera, keď sa dal počuť, že mu pri počúvaní správy SIS, ktorú čítal premiér, tuhla krv v žilách.
To je dôkaz, že rokovania Národnej rady sú nebezpečné a ohrozujú fyzické a duševné zdravie mladých, citlivých ľudí. Preto som chcel pôvodne navrhnúť, aby neboli len rokovania s vylúčením verejnosti, ale aby bol zavedený aj inštitút rokovaní neprístupných pre mládež. Správy SIS sa naozaj ukazujú ako „mládeži neprístupné“, ale nielen tie. Keď som však zistil, že pán poslanec len pôsobí veľmi mladistvo (čo mu závidím), ale v skutočnosti už má viac ako 25 rokov, myšlienku som opustil.
Preto nakoniec navrhujem iba nesystémové riešenie. Keď bude nabudúce rečniť v pléne pán premiér, pán poslanec Bartek by kvôli svojej bezpečnosti mal opustiť rokovaciu miestnosť a stráviť príslušný čas napríklad v parlamentnom bufete. Vrátiť sa môže až na hlasovanie. Nevadí, že prejav nebude počuť, veď on už vie, ako má hlasovať.
Foto: Zdroj flickr.com
