V štvrtok som na Katedrálnom námestí v Žiline stretol Jána Slotu. On mňa nie, on videl iba seba. Nevšimol si ani ľudí, ktorí vystrašene utekali spod kolies jeho SUV z miesta, kde sa rozhodol zaparkovať. Starý "dobrý" Jano, ako za mlada – neobmedzený a hulvátsky vládca. Už si môže užívať, jeho kauzy sú premlčané.
Toto krátke stretnutie ma inšpirovalo k napísaniu nasledovných riadkov. Uvedomil som si, že sme na bývalého predsedu SNS a dlhoročného primátora Žiliny nejak zabudli. A to je chyba. Mali by sme si ho častejšie pripomínať. Jeho odkaz by mal stále strašiť. Najmladší už ani nevedia, ako sa zvykol ožrať, alebo sa vybúrať autom, odmietnuť fúkať či utiecť pred policajtmi. Potúžený alebo aj za triezva sa verejne vyjadrovať tak, že takmer všade urobil miestnu, slovenskú alebo celosvetovú ostudu. Chcel sadať do "tankoch na Budapešť" a zrovnať ju so zemou, hovoril o Maďaroch ako o škaredých malých jazdcoch s krivými nohami na ešte škaredších chlpatých poníkoch. Galantnosť a úcta k ženám ho tiež nezasiahli. O svojej straníckej kolegyni a sokyni Anne Belousovovej povedal, že je šialená krava a prirovnával ju aj k iným domácim zvieratám: „Ja si myslím, že sliepky patria na dvor, nech tam hrabú a nech tam nerobia zmätok medzi normálnymi ľuďmi.“ Nešetril ani Americkú ministerku zahraničných vecí Madeleine Albright a jej maďarskej kolegyni odkázal: „Táto strapatá pani, mohla by sa radšej viac starať o svoj zovňajšok“. Výrokov Jána Slotu a príkladov jeho abnormálneho správania sú stovky, ale nie iba o tom som chcel.
Andrej Danko sa v mnohom na Jána Slotu podobá. Aj si vypije, aj havaruje, aj policajtom uteká. Drísta, pravdu zatají, robí ostudu. V duchu mačistického patriarchátu SNS ani on ženy nešetrí. Luciu Ďuriš Nicholsonovú nazval cigánočkou zo SaS-ky. Inej opozičnej poslankyni zas povedal: "Kto ste vy, pani poslankyňa? Ja som právnik, vy ste len učiteľka zo škôlky". Novinárku, ktorá mu položila citlivú otázku, nazval od kosti zlým človekom. Musím však priznať, že sa Andrej od bývalého predsedu aj líši. Nie je až taký extrémista a rozdiel medzi ním a Slotom je aj v tom, že Janovi veľmi nevadilo, keď ho nepovažovali za intelektuála.
Ďalším z panoptika politikov a nominantov SNS ako z kopiráku je Rudolf Huliak. Nie je ani druhým takým, ani tretím, ale n-tým. A určite nie posledným. Je ďalším dôkazom toho, že odkaz Jána Slotu v strane žije a že je stále možné v politickej kultúre a v komunikácii k ženám dosiahnuť nové dná.
Dovoľte mi teda vyjadriť presvedčenie, že Ján Slota je tvorcom politickej kultúry novodobej SNS. Už on mal na čom stavať. Prvý predseda Víťazoslav Moric a aj iní politici pred Slotovou érou položili slušné základy vyskladané z tehličiek rasizmu, xenofóbie, nacionalizmu, neoľudáctva a mačizmu. Slota mal predchodcov a má ho aj kto rozvíjať.
SNS sa hlási k myšlienkam a odkazu historickej Slovenskej národnej strany (1871 – 1938). Ale to je asi to jediné, čo s ňou má spoločné. Nedá sa mi porovnávať jej novodobých predstaviteľov s Hurbanom-Vajanským, Šrobárom, Hlinkom, Hodžom, Rázusom, Daxnerom alebo Škultétym. Niežeby medzi nimi neboli kontroverzní politici, ale ťažko si viem niektorého z nich predstaviť močiť z terasy, alebo verejne nadávať ženám do súk.
História ukázala, že každá národná (nacionalistická) strana na svete musí mať nepriateľa. Masarykovo „vlastenectvo je láska k vlastnému národu, nie nenávisť k iným“ u národniarov úplne neplatí. Nedá sa však diviť, že pre historickú SNS bola za útlaku v rakúsko-uhorskej monarchii hlavným nepriateľom maďarská vláda. Novodobá SNS si tiež pestovala ako dlhodobého a úhlavného nepriateľa Maďarov, žijúcich u nás i v Maďarsku a ich politické reprezentácie. Strana však v meniacej sa politickej situácii dokázala svoju modernosť a veľkú prispôsobivosť, vedela sa pod vedením Andreja Danka zorientovať a nájsť si nového nepriateľa. Keď sa Viktor Orbán stal kamarátom, úlohu permanentného maďarského škodcu prevzali liberáli.
Politikom tejto strany, ktorá v posledných dvoch voľbách získala 5,63% a 3,16% hlasov, sa však pasivita nedá vyčítať. Kriku robia aspoň za percent tridsať. Napriek snahám, hlavný prínos novodobej SNS spočíva vo vyvesovaní a mávaní slovenskými zástavami, oslavách kultu borovičky, klobás, bryndzových halušiek a v bujarom preskakovaní vatier zvrchovanosti. A to je dosť málo z toho, čo naozaj potrebujeme.
V zmysle toho, čo sa za posledné dni, týždne a roky stalo, čo tu aj inde bolo napísané a povedané, navrhujem zmeniť meno SNS na Slovenská neslušná strana. Skratka a logo ostane. Stačí už len zmenu názvu zaregistrovať, vymeniť pečiatky a hlavičkový papier.
Foto: Rudolf Huliak, poslanec NRSR, zdroj flickr.com
