V tomto blogu mi nepôjde o stručné a výstižné označenie doby, ktorá ako kedysi trvala tisícročia. Nie je to ani možné, lebo svet sa teraz mení oveľa rýchlejšie. Ide mi o to, ako vystihnúť, čo je pre našu dobu najcharakteristickejšie a najviac v súčasnosti definujúce ľudskú spoločnosť. A pritom je to výsostne aktuálne a pred štyridsiatymi rokmi to tu nebolo.
Pri rýchlom posúdení problematiky asi veľa ľudí napadne, že to môže byť informatika, automatizácia a robotika alebo umelá inteligencia. Ale zasvetení vedia, že by to bol omyl. Toto všetko nie je nič nové, mali sme to tu pred desiatkami, stovkami a niečo aj pred tisíckami rokov. Bolo to menej rozšírené, často sme si ani neuvedomovali, že to existuje a ani sme to ešte týmito termínmi nepomenovávali. To, čo je v súčasnosti riešené sofistifikovaným softvérom, bolo v minulosti veľmi umne zabezpečené mechanickými, pneumatickými a hydraulickými systémami. Prvá výpočtová technika je stará tisícky rokov. Vtedy vznikli prvé počítadlá. Prvý mechanický počítací stroj vznikol už v roku 1623. Aj automatizácia a robotika majú pomerne dlhú históriu. Automatický regulátor výšky hladiny vody je v splachovacích zariadeniach v každej domácnosti. Bol vynájdený v osemnástom storočí. Mnohé priemyselné automatické systémy pochádzajú tiež z toho istého obdobia. Napríklad aj taký autopilot je viac ako 100 rokov starý. Jeho prvý jednoduchý variant vznikol len deväť rokov po prvom človekom riadenom lete motorového lietadla. Prvé roboty, zariadenia ktoré mali ľudskú podobu a boli schopné určitých pohybov, vznikali pravdepodobne už v staroveku. Použitie robotov vo výrobe má tiež deduškovský vek. A ak vyjdeme z klasickej definície: „Robot je zariadenie pracujúce s určitou mierou samostatnosti, vykonávajúce určené úlohy, a to predpísaným spôsobom a pri rôznych mierach potreby interakcie s okolitým svetom“, tak robotom je vlastne aj strašiak na poli. Pracuje s úplnou autonómiou, pričom vykonáva určenú úlohu plašenia vtákov, interaguje s okolím – vietor je zdrojom pohybu jeho končatín, alebo poháňa zdroje jeho akustických signálov. Kedy bol strašiak vynájdený si netrúfam hádať.
A umelá inteligencia (UI)? Ako súčasť informatiky bude mať čoskoro sto rokov, aj keď jej názov vznikol „až“ v roku 1956. Jednou z viacerých definícií UI je „Simulovanie inteligentného riešenia problémov strojom, ktorý sa naučil napodobňovať inteligentné ľudské správanie a rieši komplexné úlohy ako je napr. rozpoznávanie, …“ Preto aj sito, ktoré je zariadením, ktoré rozpoznáva predmety podľa veľkosti a je schopné triedenia na základe uvedeného rozpoznania, možno s prižmúrením jedného oka považovať za systém UI.
Toto krátke odbočenie som urobil preto, aby som vysvetlil, že informatika, automatizácia, robotika a ani UI nie sú niečím, čo vzniklo nedávno. Preto treba hladať to, čo viac charakterizuje súčasnosť niekde inde. A je to pritom niečo úplne bežné, prozaické, naozaj aktuálne a ovplyvňujúce to náš život. Začnem krátkym príbehom.
Bol som v supermarkete nemenovaného reťazca. Chladiaci box s jogurtami mal ako obvykle asi desať metrov dĺžky a štyri rady nad sebou. Výber snov? V pamäti som zablúdil do rokov starého režimu, keď vo všetkých obchodoch boli iba dva jogurty v sklenených pohárikoch. Vlastne iba jeden, lebo ten druhý bol taký istý, len navrchu bola jahodová marmeláda. Ale nie je všetko zlato, čo sa blyští. Kde sú klasické biele? Pri hľadaní som videl jogurty bežné, odtučnené, smotanové, grécke. Prešiel som celý regál a všetky boli obohatené: malinami, broskyňou, banánom, čučoriedkami, jahodami, …, čokoládovými vločkami, trstinovým cukrom, vanilkou… Nie je možné spomenúť všetky prísady, ktoré sa šťastnému spotrebiteľovi núkajú. Keď sa však pozornejšie začítate do zloženia, prídu aj prekvapenia. Napríklad jahodový jogurt obsahuje diplomaticky pomenovanú „ochucujúcu zložku jahodovú“. Pod týmto pomenovaním sa môže skrývať naozaj kadečo. Treba priznať, že sú také jogurty, kde ochucujúca zložka obsahuje pomerne vysoké percento ovocia, ale sú aj také, kde je v nej ovocie obsiahnuté minoritne. Pomerne často sa nešetrí arómami, okysľujúcimi zložkami, farbivami, cukrom. V ovocných jogurtoch objavíte aj iné prekvapenia: extrakt z papriky, koncentrát z čiernej mrkvy atď. Ak obchod nepoznáte, pár neochutených bielych jogurtov nájdete až po dlhšom hľadaní.
Ako to zväčša vyzerá v menších obchodoch je vidno aj na fotke v hlavičke tohto blogu. Je z jedného obchodu s výmerou asi dvesto štvorcových metrov nachádzajúceho sa v stredne veľkej slovenskej dedine. Regál je opäť pestrý, ale samozrejme kratší, asi dva metre. V ľavej časti na druhom poschodí zvrchu sa nachádzajú dva neochutené jogurty, z toho jeden smotanový a druhý grécky. V ponuke teda nebol ani jeden klasický biely jogurt…
Poviete si, „No zopár ochutenych jogurtov, je tam toho, to pre našu súčasnosť vôbec nie je podstatné ani determinujúce“. Ale nejedná sa len o jogurty.. Konzumujeme „vylepšené“ čaje, sviečky, pivá, vločky, … pomaly všetky produkty. To, čo sa dá zničiť príchuťou, arómou, farbivom sa rozhodli výrobci naplno využiť. Opäť príklad zo supermarketu: desať metrov regálu s aromatizovanými sviečkami, dvadsať s prichutenými pivami a čajmi a desiatky zmesí vločiek tiež plné príchutí a aróm. A niekde dolu sa krčia dva typy obyčajných (nesmrdiacich) sviečok, čistých ovsených vločiek, jeden zelený a jeden čierny čaj. Zapotíte sa, kým ich nájdete. Objavujú sa privoňané a prichutené oleje, mlieko, cigarety…V poslednej dobe sa už pomaly bojím chodiť nakupovať do obchodu. Čo bude nasledovať? Múka alebo ryža? Nedávno sa mi sníval strašný sen o celosvetovom úspechu vína s jahodovou príchuťou.
Nie, nechcem, aby sa nám vrátili staré časy, ale chcem opäť v obchode rýchlo nájsť aspoň dva klasické biele jogurty, tri čisté čaje, nearomatické sviečky, a obyčajné ovsené vločky. Ak budem cítiť potrebu, rozmixujem si čerstvé ovocie a zamiešam do jogurtu, k sviečke si kúpim vonnú tyčinku, do vločiek si sám pridám med a orechy a citrón si vytlačím do čaju. Zdá sa vám to scestné?
Zo všetkého vyššieuvedeného vyplýva, že najvystihujúcejším označením dnešnej doby je termín Doba ochutená, prifarbená a aromatizovaná. Zdá, že súčasnú spoločnosť najviac vystihuje spotreba arómami, príchuťami a farbivami vylepšených produktov.
Záverom pre istotu poznamenávam, že som nebol pri písaní úplne nezaujatý. Poznačili ma dva incidenty. V našom dedinskom obchode nemali ani jeden kus čierneho a ani zeleného neochuteného čaju. A kúpil som si aj biely jogurt. To, že je s pridaným trstinovým cukrom som zistil až po ochutnaní. Preto som bol trochu manipulatívny a aj hyperbolický, ale myslím, že nie úplne nepravdivý. Preto pripúšťam, že aj keď je Doba ochutená, prifarbená a aromatizovaná veľmi vystihujúcim označením toho, čo sa práve na svete deje, mohli by sme súčasnosť označiť aj inak. Napríklad ako Dobu samolepiacich štítkov, tie sú všade. Každý deň sa ich na svete vytlačia a nalepia miliardy. Alebo ako Dobu masívnej produkcie, spracovávania, prenosu a ukladania dát.
