Majstrovstvá sveta sú veľká vec. Fanúšikom hokeja stúpa tlak, keď naši chlapci v bielomodročervených dresoch s trojkrížom na hrudi nastupujú rezkým krokom na ľad. Obliekajú si dres, mávajú slovenskými zástavami a dúfajú, že ich hrdinovia (opäť bez hráčov z NHL) urobia dieru do sveta oproti tímom nabitým hviezdami.
Konkláve je veľká vec. Fanúšikom voľby pápeža sa zvyšuje tep, keď kardináli v červených habitoch so solideom na hlave vstupujú dôstojným krokom do Sixtínskej kaplnky. Vyvesia si doma vlajku Vatikánu. A dúfajú, že vyhrá ich obľúbený kardinál, alebo sa iba spoliehajú na vôľu božiu.
Tento rok je výnimočný. Obidve tieto vysoko sledované a okázalé udalosti nastali takmer súčasne. Je možné, že fanúšikovia oboch podujatí budú musieť prepínať medzi televíznymi kanálmi v strese, že neuvidia rozhodujúci gól, alebo vystúpenie nového pápeža pred davom jasajúcim na Námestí sv. Petra. Je tiež možné, že keď budete čítať tieto riadky, už bude o všetkom, alebo o niečom rozhodnuté. Že priaznivci hokeja už so slzami šťastia v očiach sledovali, ako stúpala zástava ich národného tímu od ľadu až k stropu štadióna. Alebo tí druhí už so slzami šťastia v očiach videli stúpať biely dym zo Sixtínskej kaplnky až do neba.
Môže nastať aj to, že to všetko bude trvať dlhšie. Unavený fanúšik z mnohých dlhých prenosov a prepínania medzi nimi zaspí a bude sa mu snívať sen, že vidí nášho kapitána dvíhať pohár majstrov sveta a vzápätí ho už prezlečeného v bielom rúchu a aj s pohárom majstrov zazrie vystúpiť na lodžiu Baziliky svätého Petra. V sne je možné všetko. Tento sen sa však nevyplní. Neviem, či si hokejisti už zvolili kapitána, ale nepredpokladám, že by ním bol kardinál alebo katolícky kňaz. Rovnako s pravdepodobnosťou blížiacou sa k nule sa staneme majstrami sveta.
Nie som z toho smutný. Stačí mi ak nevypadneme a neurobíme hanbu. A tiež tým 133 starším pánom neprajem, aby boli vo Vatikáne zavretí až do 25. mája, kedy sa skončia majstrovstvá sveta. Budem spokojný, ak nový pápež bude vysielať signály rovnaké ako František, nebude hľadať a trestať nepriateľov, ale bude pomáhať všetkým ľuďom bez rozdielu. Samotný pápež nemôže cirkev výrazne zmeniť. Chcel by som, aby cirkev spájala, nebojovala, tak ako v minulosti, proti pokroku a výsledkom modernej vedy. Aby nepredávala strach, ale lásku. Aby chápala, že jej hlavnou úlohou nie je ľuďom prikazovať a zakazovať, ale ich sprevádzať, pomáhať im a robiť ich lepšími. Aj tá naša, slovenská. Veď mnohí kňazi to už robia. Alebo sa skôr možeme stať majstrami sveta?
