Humanitné predmety.
Dôležité nie je len to, čo je okamžite využiteľné. Cieľom vzdelania nie je len reflektovať na pracovný trh, ale i kultivovať. Slovensko vďaka svojej nedávnej histórii nemá tradíciu kvality humanitných disciplín. Tento deficit sa pláta rýchlokvasenými brožúrami. Lepším riešením by bolo preložiť kvalitné učebnice alebo požiadať zahraničných odborníkov o vytvorenie učebníc na zákazku.
Zrušením náuky o spoločnosti by sa vytvorilo dôstojné miesto pre kvalitné samostatné predmety filozofia (prípadne s politológiou, etikou), psychológia, ekonómia.
Filozofia tvorí pilier myslenia a kultúry. a) Každá veda vzišla z filozofie a v nej nadobúda plný význam. Nemožno porozumieť časti bez porozumenia celku. b) Učí myslieť logicky, kriticky, v príčinno-následných súvislostiach, do hĺbky a do dôsledkov, vytvoriť si názor, zaujať a zdôvodniť postoj, rozlišovat, spájať, porovnávať, analyzovať, syntetizovať, argumentovať, racionálne diskutovať, písať eseje, úvahy, učí rétoriku. Koncepcia učebnice by mala rozvíjať uvedené intelektuálne schopnosti, len okrajovo sa venovať chronológií a tradičnému deleniu na filozofiu bytia, poznania... Slovákom chýba schopnosť racionálne myslieť, vecne argumentovať, kultivovane komunikovať: prevládajú negatívne emócie nízkeho intelektu a sebavedomia ventilované útokmi ad hominem, urážky, ponižovanie ako zbrane frustrovaných jedincov často sprevádzané pocitom všeodbornosti a vierou v paranoidné konšpirácie, nevyvinutá individualita kmeňovo upätá na masu a vodcu ústiaca do iracionálnych obranno-útočných reakcií nesúvisiacich s meritom témy, neschopnosť identifikovať podstatu a racionálne, konštruktívne na ňu reagovať, čo možno vidieť v diskusiách nie len na sme.sk. O to naliehavejšia je potreba filozofie, ako i psychológie.
K doteraz používaným, skôr odpudzujúcim brožúram (kto, čo, kedy, bezduché abstrakty bez prieniku k podstate) treba ponúknuť alternatívy v podobe prekladov kvalitných učebníc na vysokej metodolgickej úrovni (!), alebo priamymi zákazkami zahraničným autorom.
Psychológia, ktorej cieľom by bola praktická výchova k partnerstvu, manželstvu, rodičovstvu, výchove dieťaťa, zásadám a chybám v uvedených oblastiach, riešenie rodinných problémov. Kladie dôraz na emocionálny rozvoj jedinca, schopnosť otvorene komunikovať a pomenovať a vôbec vnímať problémy, byť empatický, asertívny. Zaoberá sa príčinami, diagnostikovaním a riešením problémov ako napr. agresivita, asociálne správanie, závislosť (nie nevyhnutne len od toxických látok), depresie, anorexia, bulímia, šikanovanie, psychické vydieranie... Jedným cyklom psychológie by študenti prešli na ZŠ, ďalším na SŠ. V prípade psychológie by bol vhodnejší skúsený odborník - externý zamestnanec, aby sa zachovala kvalita výchovy.
Ekonómia učiaca praktické znalosti (mzdy, daňové priznanie, business plán, poučenie od úspešných podnikateľov a ich firiem, trendy na trhu, formy investovania a podnikania, príslušné zákony) ako i teoretické chápanie ekonomiky (fungovanie makroekonomík rôznych štátov - od skladby ich hospodárstva cez daňovú sústavu po štátny rozpočet - kam investujú, prierez dejinami ekonomických teórií, čítanie kvalitnej zahraničnej tlače). Odbúrať ekonomickú negramotnosť pomôže študentom nie len prakticky, ale bude i ochranou pred politickým populizmom.
Právo. Od praktickej orientácie v štátnej správe, samospráve, úradoch cez oboznámenie sa s občianskym zákonníkom, zakonníkom práce, právami spotrebiteľa po deľbu a fungovanie štátnej moci, zákonov, ústavy, znalosť EÚ a jej legislativy.
Dejepis. Skôr dejinami myslenia, súbojom koncepcií, aj tých neúspešných, než iba dejinami faktov a víťazov. Metódy obsahujú písanie esejí, analyzovanie, hľadanie súvislostí, poučenia, príčin a následkov.
Umenie (maliarstvo,film, klasická hudba, architektúra) a literatúra. Či už oddelene alebo v jednom kultúrnom bloku založenom nie na kvantite vedomostí, ale analýze hodnoty diel, učení sa konzumovať a tvoriť kultúru, kultivovať a cibriť estetické cítenie (aby si napríklad občania nenechali architektoniky pustošiť mestá ako sa to deje dnes), rozlíšiť kvalitu (kto okúsi kvalitu, pohŕdne nekvalitou), inšpirovať sa krásou a tvoriť ju. Kreativitou študent objavuje a vyplavuje skrytý potenciál, spoznáva sa, nadobúda sebavedomie, ale i rieši, učí sa vynaliezavosti, objavuje nové dimenzie a alternatívy voči stereotypu, inovuje, posúva horizonty, inak vníma skutočnosť. Dôležité je, že tieto kvality sa transormujú aj do iných profesijných a osobnostných oblastí. Napokon, umenie má vplyv na emócie a tie ovplyvňujú správanie, čím umenie nadobúda silný psycho-sociálny význam. V rámci umenia možno organizovať filmové kluby, besedy, viesť literárno-dramatické, divadelné, tanečné, folklórne, hudobné krúžky, učiť hre na hudobný nástroj. Zrušiť nezmyselné delenie predmetov na estetiku a dejiny estetiky.
Literatúra by mala byť viac literatúrou, ktorú študenti čítajú, ako vedou o literatúre. Rozobrať jedného autora, dielo do hĺbky, zaoberať sa ním aj mesiac na úkor kvantity informácií. Stanovením priorít vypustiť časť učiva. Ťažisko zostane na čítaní diel, z ktorých študenti urobia referáty a budú o nich diskutovať. Učiť čítaniu s porozumením, tvorivému písaniu, ústnemu prejavu. Je na zamyslenie, či rastúci počet dyslektikov a dysgrafikov nie je do veľkej miery ospravedlnením vôľových a intelektuálnych nedostatkov odbornou diagnózou. Zvlášť pri umení a literatúre upustiť od exaktných metód vyučovania a skúšania vrátane maturitných skúšok.
