Štát, ktorý nebude investovať do vzdelania, inovácií, R&D a výroby s pridanou hodnotou, kladie základy budúcej chudoby. Dnes ekonómovia v USA vidia v inováciách kľúčovú zbraň boja proti kríze. A tak to bolo vždy v minulosti.
Preto treba investovať do vzdelania, vedy a vývoja a odbúrať mýtus o školstve ako o neproduktívnom sektore. Naopak, podnik je životaschopný vďaka pridanej hodnote vyplývajúcej z vedy, vývoja. Podľa betónovej mentality (zabetónovanej v minulosti a pokladajúcej za prácu len fyzicky náročnú, okamžite viditeľnú prácu) by družstevníci s kosami a cepmi mali zarobiť niekoľkonásobne viac ako kombajnista, lebo sa viac nadrú a kombajnu ešte nerozumejú.
Preto:
1. Treba podporovať technologické a vedecké parky s vyššou pridanou hodnotou a nižším ekologickým zaťažením, vrátane ekovýroby. Na takéto firmy by sa mala prednostne vzťahovať štátna pomoc.
2. Maximálne štyri - päť kvalitných univerzít. Akreditačná komisia pre VŠ by mala byť tvorená aspoň z polovice zástupcami renomovaných zahraničných univerzít. Osobnostný, intelektuálny, odborný profil VŠ studenta nemôže pripomínať učňovkára spred 20 rokov. Treba umožniť univerzitám plné prepojenie s podnikateľskou obcou.
3. V záujme ekonomiky štátu vyššími dotáciami podporovať:
a) vedecké a technické odbory zakladajúce sa na matematike, fyzike, biochémii (viď blog Matematika). Orientovať sa prednostne na STEM subjects: science, technology, engineering, maths.
b) úspešných vedcov s ich vedeckými tímami, zabrániť úniku mozgov, naopak, mať ambíciu prilákať kvalitných vedcov zo zahraničia (brain drain).
4. Financovanie školstva (viď blog Financovanie školstva): Na základe skúseností som presdvedčený, že konkurencia negeneruje kvalitu, ak po kvalite nie je dopyt. Študenti idú tam, kde na dosiahnutie rovnakého certifikátu sú kladené nižšie nároky. Budú študenti, rodičia vytvárať tlak na náročnejšie kritériá, skúšky? Pár príkladov: katedra VŠ odporúča brať každého, odporúčanie riaditeľky ZŠ dávať lepšie známky, lebo kvôli "prísnym" učiteľom im odchádzajú žiaci, gymnázium, kde zmaturujú všetci, ktorí nezvládajú štúdium inde...
Pri dnešnom modeli financovania je pre školu likvidačné, ak je náročná. Len "odborníci", ktorí na ZŠ a SŠ nikdy nepôsobili, žijú v teoretických ilúziách fungovania absolútneho liberalizmu. Treba taký model financovania, aby byť náročným nebolo stratové. Bez kvalitatívneho kritéria je financovanie školstva celospoločenským korumpovaním vzdelania, legalizovanou korupciou.
5. Sloboda školy v tvorbe curricula. Škola by mala v podstate stáť na dvoch pilieroch: kultivovať študenta a pripravovať ho na trh. Ministerstvom určené curriculá nedovoľujú, aby si napr. gymnazista v rámci štúdia mohol zvoliť odbor alebo remeslo mimo curricula určeného vyhláškou, čím by sa otvorili možnosti škôl reagovať na dopyt. Argument, že môže ísť na iný typ školy, neobstojí voči princípu slobodného štúdia. Remeslo tiež môže slúžiť ako krízové východisko, ak sa študent neuplatní na trhu práce. Na Západe, a vlastne už aj u nás, je nedostatok remeselníkov. Jeden deň v týždni by mohla škola poskytnúť popri kultúrnom a športovom aj remeselnícke popoludnie.
6. Flexiblné formy celoživotného vzdelávania šité na mieru vrátane štúdií, ktoré autor predá firme alebo ich robí na zákazku firmy. Pri celoživotnom vzdelaní sa treba vyvarovať trendu zo Západu - zo zákona povinným kurzom kvôli bezpečnosti (Health & Safety ústiace do nezmyselných kurzov umývania riadu, používania čistiacich prostriedkov, vysávania), čím vznikajú náklady zamestnávateľovi aj zamestnancovi. Dištančné vzdelávanie musí byť pod striktnou kontrolou kvality a náročnosti štúdia.
7. Odbyrokratizovať školstvo. Školstvo sa z času na čas používa na krytie nezamestnanosti: Slavkovská ustanovila 9 ročnú ZŠ, Fico nahnal nezamestnaných na univerzity. Mládež sa vzdiali od reálneho života a produktívnosti. Dôležitá je však prax, reálny život. Ak študent môže pracovať pred 18 rokom, jeho ďalšia voľba vychádza z poznania pracovného trhu. Súčasný systém ho naopak vedie k tomu, aby bol menej zodpovedný, menej samostatný, skúsený, zrelý. V Anglicku počas druhej svetovej vojny bojovali 20 roční piloti v RAF. V minulosti sa tínedžri starali o živobytie pre seba i svoje rodiny a starali sa o mladších súrodencov, čím sa stali zrelými a zodpovednými. Dnešný pseudohumanistický trend ide proti zodpovednosti a zdravému rozumu, robí z dospelých deti. Treba tiež doceniť učňovské školstvo, trh nepotrebuje len maturantov a vysokoškolákov a už vôbec nie tituly. Takisto nie všetci stredoškoláci musia ukončiť SŠ maturitou.
