Časť zamestnancov súdov dosiahla zvýšenie platov po jednom pochode. A v deň štrajku, v období, keď premiér naznačuje znižovanie počtu pracovníkov v školstve, prezident vymenúva nového ministra!!! Výpadok vo výbere daní minister zaregistroval až počas štrajku... propaganda pre prostý ľud hodná Vasila Biľaka. Už priamočiarejšie učiteľov ponižovať ani nemožno. Viem, že je kríza, ale znížila sa na Slovensku korupcia, prestali politici kradnúť? Prečo sú 23 rokov učitelia odstrkovaní s ôdovodnením ( a tie sa nšli vždy), že si treba uťahovať opasky? Prečo má učiteľ na Slovensku nižší plat ako zdravotná sestra, policajt či vojak, a porovnateľný s platom šoféra, predavačky, čo v západných krajinách nie je štandardné? A čo je účinnejší prostriedok proti kríze ako kvalitné vzdelanie? Premiér nech začne s redukovaním počtu ministrov, zrušením tisícok zbytočných a dobre platených úradníckych pozícií v rezorte školstva (vrátane desiatok pseudouniverzít)! Tam je ale veľa straníckych nominantov, ktorí sú v partitokracii - vláde politických strán, chráneným druhom.
Aj napriek tomu, že organizátor štrajku sklamal (chcem veriť, že si ich Fico nekúpil), sa ako učiteľ obraciam na vás, predstaviteľov odborov ako aj jednotlivých členov odborov a všetkých zamestnancov školstva, aby sme nielenže neustupovali z už aj tak miernych požiadaviek (iné profesie by sa hanbili žiadať navýšenie platov len o 10 %), ale aby sme s rastúcou aroganciou vlády stupňovali naše požiadavky. Zachyťme momentum nálad učiteľov na dosiahnutie funkčného systému školstva a žiadajme odbory o stupňovanie tlaku voči vláde.
Za kľúčovú požiadavku, ktorá by sa mala objaviť v memorande, považujem zavedenie takého systému, na ktorom budú participovať samotní občania a nie stranícke nomenklatúry. Je známe, že správa vecí verejných je efektívnejšia vtedy, ak sú v nej zaangažovaní práve oni. Žiadajme, aby parlament zmenil legislatívu:
Aby ministra volili volitelia z radov učiteľov, rodičov a podnikateľskej obce. Nahraďme partitokraciu meritokraciou. Priority a témy politických strán nie sú našimi prioritami a témami. Oni nemajú dlhodobú stratégiu, keďže hlavným cieľom straníkov je uvažovať krátkodobo a oportunisticky. Oni nemajú vôľu, schopnosť, ale najmä právo riešiť problémy, ktoré sami spôsobili a ktoré iní dokážu riešiť lepšie. Politické strany, staré či nové, problém nevyriešia, lebo ony samy sú problémom. Ich všadeprítomná moc nás bude obmedzovať naďalej, len sa vymenia figúrky. Preto nesmú mať moc tam, kde sú občania a profesijné organizácie kompetentnejší. Minister môže naozaj slúžiť len vtedy, ak bude priamo zodpovedný rezortu, ktorý má riadiť, a nie politickým centrálam a finančným skupinám.
Aby členovia VÚC a miestnych zastupiteľstiev nemali členov v školských radách. Oni predsa peniaze, ktoré idú do škôl, neprodukujú, len úplne neodôvodnene prerozdeľujú. Peniaze majú ísť priamo do škôl bez zásahu akýchkoľvek zbytočných medzičlánkov - straníckych byrokratov. Táto moc politických strán vo VÚC a miestnych zastupiteľstvách je príčinou kupovania si riaditeľských postov u nekompetentných straníckych lokajov. Ak chce byť riaditeľ zvolený, musí dbať viac na „dobré vzťahy" s miestnymi straníkmi ako na program rozvoja školy.
Cesta od partitokracie k meritokracii v školstve je cestou znižovania korupcie a zvyšovania odbornosti, kontinuity stratégie vzdelávania a je kľúčovým predpokladom akýchkoľvek pozitívnych zmien v školstve. Neodmietajme tento návrh našským alibistickým "to sa nedá", „vždy to tak bolo", "tak je to všade". Dôvody za sú silnejšie ako dôvody proti. Je len na nás, či sme schopní vymaniť sa zo stereotypov nemyslenia a strachu. Politici budú, samozrejme, unisono proti. Ale predsa ani KSS v roku 1989 sa nevzdala vedúcej úlohy v spoločnosti z vlastnej vôle. Zobrali jej ju občania. A na jar roku 1989 zrejme tiež nikto neveril, že v ten istý rok padne komunizmus. Stalo sa. Táto zmena je reálna, stačí len myslieť, mať odvahu a dotiahnuť veci do konca! Iste, netreba zostať len pri týchto krokoch. Ak komunistická arogancia bude pokračovať, nastoľujme ďalšie požiadavky: odvolanie ministra školstva, spoluprácu so Slovenskou komorou zdravotných sestier, univerzitami, univerzitnými študentami, a s ďalšími profesijnými organizáciami a spoločne s nimi organizujme protestné zhromaždenia, ktoré môžu viesť ku generálnemu štrajku.
Ak zdieľate tento názor, skopírujte nasledujúci text:
„Požadujem, aby školskí odborári presadzovali takú legislatívnu zmenu, podľa ktorej 1. ministra školstva nebudú nominovať politické strany, ale bude volený voliteľmi z radov učiteľov, rodičov a podnikateľskej obce, 2. Financie pôjdu priamo do škôl bez následného prerozdeľovania územnými orgánmi a v rade škôl nebudú mať zastúpenie predstavitelia VÚC ani miestnej samosprávy, ale bude zložená len zo zástupcov rodičov a učiteľov, prípadne študentov."
a zašlite na nasledujúci mail:
Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku: ondek@ozpsav.sk
alebo radšej na Nové školské odbory: l.sebeledi@gmail.com
