Kvalitné metódy vygenerujú kvalitný obsah, správna cesta vedie k správnemu cieľu. Najlepší spôsob, ktorý má potenciál generovať kvalitu, je sloboda školy bez zásahu politikov. Vývoj je zásluhou jednotlivcov, tímov, ktorí vytvárali lepšie alternatívy. Úspešné firmy, školy, vedci nekonali z podnetu štátu. Školstvo a reformy preto treba odpolitizovať a odbyrokratizovať. Keďže MŠ na výkon profesie učiteľa nemá a ani nemá mať žiaden vplyv, som presvedčený, že je zbytočné. Jeho zrušením by zanikol vplyv vlády a straníckych nominatov na profesionálne záležitosti, zabezpečila by sa kontinuita narušovaná voľbami, škola by sa tiež zbavila umelo vnucovaných tendenčných mantier presadzovaných úradníkmi (medzipredmetové vzťahy, multikulturalizmus a iné -izmy ponechať na zvážení školy). Škola si vytvorí curriculum vychádzajúc z legislatívy (plus požiadaviek trhu, univerzít, záujmu študentov...). Legislatíva stanoví podmienky na vznik školy, kontrolné mechanizmy, rámcovú definíciu cieľov a obsahu vzdelávania, aby škola pokryla aj tie výchovno-vzdelávacie ciele, ktoré nie sú v okamžitom záujme trhu a rodičov, majú však dlhodobý význam, aby vychovávala emočne vyrovnanú, kultúrnu, na trhu práce uplatniteľnú osobnosť a bola magnetom toho najlepšieho, k čomu sa ľudstvo dopracovalo, filtrovaného reálnym využitím a záujmami študenta. S MŠ by zanikli aj jeho zákazkové odnože, ich úlohy by sa ujali súkromné agentúry poskytujúce servis, ako napr. tvorba učebníc, vzdelávanie učiteľov. Škola by sa rozhodla, o služby ktorej agentúry má záujem, resp. nevyužije služby žiadnej. Platením za služby by takéto agentúry museli produkovať to, čo je žiadané a efektívne.
Metodika: ČO, PREČO,AKO
Osobnosť učiteľa a metodicky kvalitný učebný materiál podmieňujú kvalitu vyučovania. Chcem načrtnúť niektoré princípy, ktoré by podľa mňa mali zohľadniť autori učebníc. Rozpracovať metodiku je náročnejšie, ale dôležitejšie, ako vysypať obsah a následne ho preskúšať.
V metodických princípoch učebníc a vyučovania treba klásť dôraz na pochopenie myšlienky pred znalosťou faktu a mechanickým prevedením. Pochopiť znamená viac ako iba vedieť. Zážitok z pochopenia je tiež silným motivujúcim prvkom. Možno vychádzať z troch kľúčových otázok: “Čo to je?”, “ prečo?”, “ako?”. ČO - vhľad do problému, ako ho treba chápať, názorne si ho predstaviť, jeho význam a postavenie v systéme, prečo a ako sa vôbec vyskytol, čím sa vyčleňuje, ako súvisí s inými časťami vedy, ontológia problému. PREČO - zdôvodňuje postup, prečo a kedy poznatok aplikovať, schopnosť rozpoznať problém, gnozeológia problému . AKO - samotné prevedenie, na ktoré sa obmedzuje väčšina učebníc a výkladov.
Ďalšie princípy:
-Učenie sa na príkladoch z praxe, pre prax a pokiaľ možno v praxi; známa postupnosť od praktického k teoretickému, známeho k neznámemu, konkrétneho k abstraktnému (zviera, strom - fungovanie - bunka - biológia, chémia; popis reálneho elektrického rozvodu, motora spotrebiča - elektrón - vzorce); jednoduchosť, prehľadnosť, názornosť.
- Venovať sa kvalite a hĺbke témy na úkor kvantity tém. Skúmať problém z viacerých aspektov, v rôznych súvislostiach plnením viacerých cieľov a použitím rôznych metodických postupov. Analýza, zdôvodňovanie, spochybňovanie na pohľad samozrejmého, triviálneho vedie k zamýšľaniu sa nad podstatou a porozumeniu problému.
-Problémové vyučovanie. Študent postavený pred problém aplikuje poznané v novej situácii, identifikuje neznáme, hľadá, triedi, vyhodnocuje informácie, rieši, tvorí. Učenie sa vlastným prevedením učí študenta hľadať metódy riešenia, utvrdí učivo asociáciou na zážitok, je dôležitou spätnou väzbou, diagnostikuje nedostatky. Až keď vie študent samostatne v novej situácii rozpoznať využiteľnosť vedomostí, vtedy ju vie. Ak vie aj prečo ju použil, tak jej rozumie.
Dôležité je, ako je žiak mentálne aktívny, emočne zainteresovaný, čo sa odohráva v jeho hlave, nie exhibícia učiteľa a ním popísaná tabuľa.
-Vzdelávanie je reproduktívne, ale neproduktívne. Z reprodukcie - bohatstva naakumulovaných vedomostí - treba vychádzať, nemá byť však samoúčelným cieľom. Nie je veľký rozdiel medzi informáciou, ktorú nepoznám a informáciou, ktorú poznám a neviem využiť. Dôležité nie je, koľko človek vie, ale čo nové mu informácia prinesie alebo čo nové jej poznaním prinesie on. Inovácie sú motorom pokroku. Súčasný systém vyhovuje viac dievčatám, sú odmenené za reprodukciu, kým chlapci sú zameraní viac na produkciu, inovačné a kritické myslenie. Študent by sa mal učiť viac metódy ako vedomosti: nie je dôležité kvantum vedomostí, ale ako sa študent (na)učí myslieť.
- niektoré disciplíny vyžadujú metodiku neexaktných vied: napr. kreatívne a metodické alternatívy, metodický návod, z ktorého učiteľ vyberá a dosadzuje obsah. Nemožno hodnotiť neexaktné vedy exaktnými metódami, a to ani na maturite. Nájsť hodnotiace kritériá na posúdenie kreativity je náročnejšie ako vyhodnotiť vedomosti.
- Inšpirovať ku kultúre iných vzorov - vedec, umelec, mysliteľ, duchovný vodca, businessman, štátnik, generál - ako vyššej alternatívy voči degenerujúcej kultúre pseudocelebrít, médií, MTV (komendianti, gladiátori, zbojníci v obdobiach kultúrneho rozkvetu nestáli na výslní spoločnosti). Vzor motivuje, vyvoláva emočnú identifikáciu, ktorá môže čiastočne ovplyvniť životný štýl.
Aktívne a kreatívne sa málo vyučuje, lebo v masovom školstve sa učiteľ musí venovať kvantite učiva a študentov a niet takouto metódou písaných učebníc. Preto okrem financií a slobody škole za naliehavú potrebu pokladám tvorbu metodicky kvalitných učebníc, vrátane ich prekladov zo zahraničia. Riešením môžu byť už spomenuté súkromné agentúry (domáce, zahraničné),odborníci, z ktorých ponuky si školy môžu vyberať alebo s nimi spolupracovať na tvorbe učebníc. Kvalita sa dostaví, ak sa za ňu bude platiť a medzi tvorcami učebníc vznikne slobodné, konkurenčné prostredie bez zásahov vlády.
