III.curriculárne a metodické námety I

Matematika
Zníženie hodinovej dotácie na matematiku pokladám za strategickú chybu v školstve s dopadom na národné hospodárstvo, ak chce byť založené na pridanej hodnote, R&D. Rušením všetkého náročného a nepopulárneho vychováme v mene ušľachtilých pseudohumánnych cieľov hlúpejšiu a menej konkurencieschopnú generáciu a oslabíme svoju ekonomickú pozíciu. V matematike v porovnaní s ČR, Poľskom a Maďarskom zaostávame už na prvom stupni ZŠ. Niet serióznej vedy a ekonomického rozvoja bez serióznej matematiky. Matematika a) učí abstraktnému, analytickému mysleniu, predstavivosti, cibrenie ktorých presahuje pôsobnosť matematiky, b) je predpokladom štúdia prírodných vied, medicíny, ekonómie, inžinierskych odborov, IT; to sú strategické odbory pre znalostnú ekonomiku založenú na pridanej hodnote; c) zvládnutie matematiky má inú výpovednú hodnotu o absolventovi ako “mäkké” predmety. Kvalitné univerzity (Oxford, Cambridge) vyžadujú maturitu z matematiky ako podmienku štúdia väčšiny jej odborov. To, že slovenskí absolventi dnes nevyužívajú plný potenciál matematiky kvôli montážnej skladbe nášho hospodárstva, neznamená, že to tak bude aj o 20 rokov. 15 najlepšie platených profesií v USA sa zakladá na matematike (National Association of Colleges and Employers): ropné, chemické, banské, počítačové, elektrické, mechanizačné, priemyselné inžinierstvo, inžienierstvo systémov, inžinierske technológie, poisťovnícka matematika, letecké, poľnohospodárske, biomedické, stavebné inžinierstvo. 
Keďže Slovensko je malý štát, malo by vychádzať z princípu pyramídy s veľkou základňou (ZŠ, SŠ) a úzkou špičkou (VŠ). Malý národ musí na vytvorenie základne stanoviť väčší percentuálny podiel študentov ako veľký štát, aby zabezpečil dostatočne širokú základňu. Preto musíme na ZŠ a SŠ viac investovať do matematiky ako veľké národy. (Zmysel úzkej špičky spočíva v odkázanosti malého štátu na vyššiu špecializáciu, keďže sa nemôže orientovať na toľko odborov ako veľké štáty.) 
Možno hľadať nové metódy vyučovania matematiky, riešiť matematické modely, učiť viac matematicky myslieť, no určite treba vrátiť matematike jej postavenie aj v navýšenom počte hodín.
Prírodné vedy
Vyvarovať sa tendencie zlúčiť prírodné vedy do jedného predmetu science, ako to urobili vo Veľkej Británii. Takéto zlúčenie znižuje úroveň jednotlivých predmetov, najmä fyziky - veľké percento stredných škôl v UK nemá kvalifikovaného učiteľa fyziky, keďže na kvalifikáciu učitela science stačí aprobácia na niektorý z prírodovedných predmetov a väčšina učiteľov uprednostňuje biológiu, chémiu, geografiu pred fyzikou. Dnes sa tento koncept stretáva v UK s kritikou. Ak by sa už aj mal ujať koncept science, aspoň fyziku treba z takéhoto predmetu vyčleniť. Riešením tiež môže byť zachovanie samostatných predmetov s menšou akumulovanovou hodinovou dotáciou, no udeliť týmto predmetom (najmä fyzike kvôli jej nepopulárnosti a dôležitosti) privilégium nižšieho kvóra na vytvorenie skupiny. Matematika a fyzika sú v dobe znižovania nárokov najohrozenejšie predmety podliehajúce tlaku verejnosti argumentujúcej západnými “humánnymi, psychologicky” zdôvodnenými trendami, no sú strategické pre národné hospodárstvo. Nedostatok ich absolventov sa odráža nielen na trhu práce, ale napr. v UK i v samotnom školstve trvalým nedostatkom ich učiteľov.
Problémom sú tiež metódy vyučovania, keď sa vyžaduje samoúčelná reprodukcia, nie pochopenie princípov fungovania sveta, prepojenie s praxou, využiteľnosť. Študent sa napríklad učí o bičíkovcoch, jednobunkovcoch, ale nemusí vedieť rozoznať stromy, rastliny, poznať ich úžitok pre človeka, neučí sa o chorobách a zdraví, fungovaní organizmu, strave, vývoji dieťaťa - všetko, s čím sa človek denne stretáva, čo konzumuje. Učebnice prírodných vied takmer nikdy neuplatňovali zásadu od známeho, praktického a konkrétneho k neznámemu, teoretickému a abstraktnému.