Už nejakú dobu je krásne počasie a preto som si povedal, že si spravím výlet na bicykli. Kedže moji rodičia boli v Zuberci na dovolenke, tak bolo jasné kam pôjdem. Na mapách som si nachystal trasu na dva dni a všetko som si preštudoval aby ma nič cestou neprekvapilo. Moja prvá etapa bola od Žiliny do Zuberca.
Pondelok som musel veľmi skoro stávať, kedže mi vláčik do NM išiel o 04:38hod. Nastavil som si budík na tretiu ráno, aby som si mohol spraviť nejaké raňajky a v kľude sa nachystať. Spal som cca 4 hodinky a ráno bolo veľmi ťažké, ale našťastie ma čakalo cca 2 hodiny cestovania vo vláčikoch, kde som si mohol trocha pospať. V NM som si naložil bicykel do vláčika a v kľude som si sadol. Ako sme prichádzali do Trenčína a začínalo byť svetlo, tak som zbadal, že je veľká hmla a nízka oblačnosť. Bol som v šoku. Hlásili, že má byť pekný deň hneď od rána. Celú cestu až do Žiliny bolo počasie stále isté a nič sa nezmenilo. Vystúpil som a moje prvé metre boli cez mesto až ku vodnej nádrži Žilina a do obce Mojš. Ako môžete vidieť na fotke, tak oblačnosť sa postupe trhala a pre mňa to bola pozitívna správa do môjho dlhého dňa. Modlil som sa, aby sa to úplne roztrhalo pokiaľ prídem do Terchovej.
V pláne som mal, že pôjdem cez dediny až do Terchovej a potom po hlavnej ceste, ale v tej chvíľke som si nevšimol odbočku a nakoniec som sa dostal až na hlavnú cestu. Našťastie bolo skoro ráno a na ceste bolo minimum kamiónov a autobusov. Cesta po ceste bola príjemná taká jemne vlnovitá a užíval som si ju naplno. Postupne ma začalo slniečko zohrievať a už som vedel, že do hodinky sa počasie ukáže v plnej kráse a budem mať super čas. Ešte pred Terchovou som sa zastavil na poľnej cestičke a musel som si nafotiť aj tie hmlisté lesy hory, má to svoje čaro a je to krásne.
Stále som si užíval tú krásnu prírodu a bol som s toho tak PAF, že moje tempo bolo pomalé jak slimáčik :), nie že by som nikdy nevidel Malú Fatru a nebol v Terchovej, ale je to lokalita, ktorá ma vždy vedela uchvátiť svojou krásou a čistotou. A keď do toho ide človek po krásnom asfalte, tak nič lepšie nemôže byť. Je to dokonalosť spojená krásou.
Už prichádzam do obce Belá a tú si spravím ešte jednu zastávku na jednu fotku. Je to dedinka pred Terchovou a človek si tú nájde veľké množstvo tur. chodníkov a veľa ubytovania, ako všade v každej dedinke.
Už som v Terchovej a je kúsok po 9 hodine. V diaľke vidím srdce Terchovej a to krásnu rozhľadňu krásnym výhľadom. Nemal som v pláne sa tam zastaviť, ale nedalo mi to pokoja a preto som si ten kopec pekne vyšliapal a užil som si tie krásne výhľady. Bola tam aj kopa ľudí a preto som rozhľadňu samostatnú neodfotil, nie že by som nechcel, ale bol by tam chaos ľudí - mravčekov :). Ale ten výhľad ach ale máme krásne Slovensko.
Ako som zjazdoval naspäť do Terchovej priamo do obce, chcel som sa staviť na kofole, ale každý bar - reštaurácia bola otvorená až o 10:00hod. Nemal som chuť 20 minút len tak čakať a preto som sa radšej vybral do Jednoty a tam som si kúpil chladenú fľaškovú kofolu a bol pokoj. Hneď za Terchovou ma čakal nepríjemný kopec, ktorý mal cca 6km a výšku 769m. Nič by na tom takého nebolo ale posledný kilometer a pol max dva boli v kuse 14% stúpaním a na horskom bicykli to bol dosť zaberák a k tomu ešte slnko horúce. Ale potom ten výhľad bol bol krásny nádherný až luxusný.
Ako bol ťažký výstup na vrch stúpania, tak zjazd bol super rýchly a to až do Zázrivej dedinky syrov a kravičiek :). Prešiel som cez Zázrivú až do Zázrivá Havrania, tam som sa zase zastavil v Jednote a kúpil som si PIKAO či ako sa to volá, troška som si posedel, lebo som vedel, že ma teraz čaká to najhoršie zo celého dňa. A to 13km dlhé stúpanie až do výšky 1070m. Toto stúpanie mi dalo zabrať veľmi, ale za krásou sa vždy oplatí ísť. V Polke kopca som začal cítiť moje ľavé koleno a vedel som, že ma bude čakať bolestivá a dlhá cesta. Kedže som si raz natiahol kolenné väzy, tak to sem tam ešte cítim, ale toto bola hnusná bolesť, ale v hlave som si povedal, keď Sagan mohol dokončiť Tour De France po tak brutálnom páde, tak prečo by som ja nedokončil túto prvú etapu :). Kopec som zdolal a bol so na vrchole a bol som happy, Sadol som si na zem napil som sa a dal som si pauzu. Pre informáciu tento kopec zo Zázrivej je o mnoho horší ako z opačnej strany.
Zjazd do Oravskej Lesnej bol super a pre moje koleno aj odpočinok. Kedže do Zuberca nechodí vláčik a vlastne ani tam nikde v okolí nie je vlaková stanica nezostávalo nič iné, ako bolesťou pokračovať do Zuberca. Silná bolesť, Obväz na kolene, tabletka od bolesti v žalúdku a nálada na bode mrazu. Našťastie som to prežil a do Zuberca som šťastne došiel. (kedže som už nemal náladu a každý meter bola bolesť, tak som sa rozhodol už nič nefotiť, lebo zastaviť a zase sa rozbehnúť by bolo moc bolestivé). Toto bola moja trasa:
Stretol som sa rodičmi a ešte pred tým ako som si zaniesol bicykel na penzión sme sa spoločne vybrali na obed. Ja som si dal super cesnakovú polievku a naše slovenské halušky.
Po obede som si zaniesol bicykel dal som si rýchlu sprchu a prezliekol som sa a vybrali sme sa pozrieť Múzeum Oravskej Dedinky.
