Šťastie každý z nás chápe inak. Niekto ho dokonca prevteľuje do osoby - Šťasteny. Ale ako to v skutočnosti so šťastím je? Sadne si na koho chce?
Prečo máme niektorý šťastie a niektorým sa lepí smola na päty? Veľmi diskutabilná otázka.
Vraví sa, že každý si je strojcom vlastného šťastia. Ale môže azda malé nevinné dieťa za to, že sa narodí bez zraku? Určite nie. S ľuďmi je to väčšinou tak, že čím viac majú šťastia, tým viac ho chcú. A zase ľudia, ktorí v živote veľa šťastia nikdy nemali, sa tešia aj z maličkostí. Tým by sme mali závidieť. Šťastie je čarovné. Dokáže nám na tvári vyvolať úsmev, potešiť nás a zlepšiť mám náladu. Napríklad aj keď na poslednú chvíľu stihneme autobus...aj to je šťastie.
Šťastie nie je vonkajšia okolnosť, šťastie je vnútorný stav duše.
Možno poznáte ten známy príbeh, ako dvaja väzni hľadeli z cely cez okno von: jeden videl ostnaté drôty, ten druhý padať hviezdy. Neznamená to, že ten prvý videl realitu a druhý si pred ňou zakrýval oči, tak si radšej nasadil ružové okuliare. Prvý skrátka nedokázal zo zlej situácie vyťažiť pre seba nič pozitívne, bol príliš zahľadený na temné múry reality. Druhý napriek zúfalej situácii videl krásu okolo seba a dokázal sa z nej tešiť. Možno obaja čakali na trest smrti a v popísanom stave svojich duší prežili posledné okamihy života.
Šťastie je vec rozhodnutia. „Každý deň máme možnosť sa rozhodnúť, či budeme, alebo nebudeme šťastní,“ hovorí Dr. Lacha.
Aj grécky filozof Epikuros povedal: „Ak chceš byť šťastný, vedz, že to závisí len od teba.“
Preto už ráno, keď vstaneme, sa na seba pozrime do zrkadla a povedzme si:
Dnes budem šťastný/a, nič ma nevytočí, ničím si nedám skaziť náladu.
Všetko sa mi vydarí.
Mám zdravé sebavedomie, dobré vzťahy a baví ma to, čo robím.
Mám všetky predpoklady na to, aby som bol/a šťastná.
Ak sa takto rozhodneme a povieme si to nahlas, začneme to aj cítiť !
