Nie je to jednoduché. 520 pútnikov, z toho veľa vozičkárov, chorých o barliach, kopec dobrovoľníkov, lekárov, kňazov, rehoľných sestier.
Bola som už na takejto púti a preto viem, čo ma čaká. Strašná kontrola na slovensko-rakúskych hraniciach, dva dni vo vlaku, stretnutia so zaujímavými ľuďmi. Cez všetko príjemné i nepríjemné čo ma v týchto dňoch postretne, sa teším.
Teším sa na nových ľudí. Teším sa na chorých, ktorí majú viac optimizmu a životnej vitality ako ktorýkoľvek zdravý človek. Teším sa na slzy, ktoré vidno na tvárach žien, keď s úctou spievajú AVE MÁRIA. Teším sa na unavené sestry, kotré cez ťažkosti celého dňa sa večer usmievajú a sú ochotné pomôcť každému, kto sa na ne usmeje. Teším sa na obyvateľov Lúrd, ktorí aj napriek veľkej návštevnosti ich mesta, sú srdeční a milí. Teším sa na Talianov, ktorí si so slovenskou výpravou vymieňajú odznaky. Teším sa na maltézskych rytierov, ktorí ovládajú toľko rečí a veľmi krásne a so skromnosťou pomáhajú tým najťažším prípadom.
Jednoducho sa teším. A keď prídem, napíšem ako bolo. Ak to chcete zažiť, tak sa pridajte, možno o dva roky pôjdete aj vy. A budete sa, tak ako ja, tešiť.
