Spolusestry po vypočutí môjho rozvrhu sa smiali - asi ani nevedeli prečo. Či je to škodoradosť, či smiech z toho, že ma poznajú. A hlavne, poznajú môj vzťah k predmetom ako je výtvarná a hudobná výchova.
Povedala som si, že plakať nebudem, aj keď príprava práve k tejto hodine ma stojí nemalé úsilie. Najprv si totiž musím všetko odskúšať sama na sebe a potom viem, či to zvládnu aj piataci.
Reforma školstva ponúkla aj zmenu koncepcie k tomuto predmetu. A také digitálne spracovanie fotografie a iné počítačové grafiky by nemali robiť problém. Ale zvládnuť základné techniky problémom je. Tým horšie, že sa musím učiť, čo je akvarel a čo pastel a iné zaujímavosti.
Jedna hodina bola zameraná na bytový dizajn. No, smernica hovorí o bytovom dizajne, ale čo to v skutočnosti je, to som nepochopila. Máme si robiť zariadenie bytu zo škatuliek? Máme navrhnúť úpravu domu? No...nevedela som. A tak som zvolila jednoduchú alternatívu. Puzzle. Zobrala som dve škatule po 1000 kusov a navrhla súťaž - ktorá skupina poskladá obraz ako prvá. Upozornenie bolo, že to určite nebude práca na jednu hodinu, ale že to budú skladať omnoho dlhšie.
A tak sme sa rozdelili do dvoch skupiniek po desať žiakov - dievčatá, chlapci. Skladali sme časť obrazu od Michelangela. A tak sme sedeli na zemi - pomedzi skladanie som rozprávala historku ako ten obraz vznikol, kto ho namaľoval a prečo ho namaľoval. Hovorili sme o symbolike farieb, o rôznych odtieňoch.
Takto sme skladali dva týždne. Nie len na výtvarnej, ale počas všetkých prestávok. Deti sa odnaučili behať po triede, lebo by sa im mohli zosypať už poskladané obrázky alebo stratiť nejaké ďalšie časti. Počas skladania sme spolu viac hovorili a spoznávali. Postupne sme získlali prehľad, v ktorom hračkárstve majú aké puzzle a v akej cene.
Po poskladaní sme obraz zlepili. Teraz zdobí dve triedy, lebo jeden obraz venovali piataci šiestakom, aby mali aj oni niečo pekné na stene. A vyhrali dievčatá, ale len o dve prestávky :-)).
Všetci piataci chcú pod stromček puzzle. Veď to je také super!
