A tak som išla na šesťdňové duchovné cvičenia. Podmienka bola, aby som tam mohla spať. Už dlhé obdobie mám spánkový deficit a tak som si hovorila, že toto je najpotrebnejšie. Keď telo začne fungovať ako má, aj ostatné veci sa budú dať rýchlejšie riešiť.
Na prvý šup som zvládla 12 hodín v jednom kuse. Milostivý spánok! Konečne som vstala s pocitom, že som sa sama zobudila, že ma nebudil budík alebo spolusestry. Ale duchovné cvičenia sú o cvičení srdca, tak som sa pustila do zápasu s vlastným ja. Tento boj asi pozná každý. Aj toto chcem, aj tamto chcem, tu som potrebná, aj toto zvládnem, ale...
A tak sa začal boj o hodnoty. Ono, človek to ľahko pochopí. Hlava nie je dutá. A tak si do rebríčka hodnôt každý ľahko zapíše - viera, zdravie, rodina, atď. Len horšie je ak začne byť človek k sebe úprimný a začne si k daným hodnotám pripisovať čas. Ak je pre mňa dôležitá rodina - koľko času jej venujem, ak je pre mňa dôležité zdravie - koľko času venujem svojmu telu a strave, ktorá do mňa ide. A zrazu človek zistí, že ideál je jedna vec a realita druhá. Zrazu vyskočia iné čísla - práca 11 hodín denne, modlitba - ... , spánok 5, a tak.
Aj v tej hlave sa to dá urovnať, len treba srdce prehnúť cez koleno a tak ako malému dieťaťu, treba mu dohovoriť. Á, tak toto ťa zaujíma? Pozri, čo to s tebou robí! Voľačo rob! A srdce teda nemá inú príležitosť a musí čosi robiť. Lebo nemôže utiecť k telke, aby to zahlušila. Nedá sa pustiť rádio, ktoré by to prekričalo. Nedá sa porozprávať. A tak srdce zvesí hlavu a davaj... začne niečo so sebou robiť.
Milostivé ticho! Milostivé dni boja so sebou!
Odporúčam všetkým aspoň raz v roku. Skutočný med pre všetky tri rozmery človečenstva.
