Rozprávka sa stala rozprávkou až na prelome 19. a 20. storočia. Pravda je, že jej názov vznikol od slova rozprávať, ale predsa nerozprávame iba s deťmi. Rozprávky boli príbehy pre dospelých a slúžili ako modelové situácie pre niektoré životné udalosti alebo slúžili ako podobenstvá pre niektorých ľudí. Teda rozprávky plnili funkciu psychológie alebo príbehov, z ktorých sa dalo poučiť.
Ak si zoberieme niektoré európske rozprávky, zistíme, že vyjadrujú aj nejakú národnú črtu a sú akosi spríbuznené s tým národom. Skúste zobrať českým rozprávkam čerta, španielskym smrtku, francúzskym zvieratá, no a našim slovenským postavičku hlupáka, ktorý je v podstate maskovaný inteligent.
Zoberme si takú Popolušku. Spomeňte si rýchlo na krásnu Libušku Šafránkovú a teraz na ňu rýchlo zabudnite. Popoluška je totiž vývinová rozprávka, kde mladá slečna objaví samú seba.
Nad hrdinkou drží tvrdú ruku macocha a nevlastná sestra (v niektorých verziách aj viac sestier), v niektorých verziách je aj otec, ktorý je veľmi slabý (pasívny). Teraz si spomeňte na deda plesnivého z Mrázika. Macochu môžeme interpretovať aj ako zlý osud, silnejšieho súpera. Jednoducho zlo, s ktorým nič neurobíme - jednoducho tu je a to bez našeho pričinenia.
Popoluška pre svoje čisté srdce získava pomoc od prírody - holúbky alebo mravce. Pomáhajú jej oddeliť podstatné od nepodstatného, zrno od pliev. Dostáva pomoc v podobe daru - tri oriešky. Oriešok je v tomto prípade zárodok nového života - niečo sa mení, ale je to len začiatok. Dar môže byť odmietnutý. V prípade, že je dar prijatý, Popoluška sa zmení. Zmení sa zo slúžky na princeznú.
Psychológovia hovoria o tzv. Popoluškinom komplexe - pasivita k utrpeniu, očakávanie zmeny bez aktivity.
A aké plynie z rozprávky poučenie? Šťastie nepadá z neba. Aby bol človek objavený iným človekom, musí prejsť procesom sebaobjavenia. Až keď spoznáme, že sme darom, môžeme byť darom pre druhého.
Nebojte sa. Napriek všetkým psychologickoexegetickoliterárnofilozofickým uvahám a štúdiám, ktoré som o rozprávkach čítala ich mám stále rada. A aj pre tú skrytú pravdu, ktorú obsahujú.
