Bola som vnúčaťom horára. A tak les nebol ani vzdialený očiam ani myslieniu. Niekedy sa však nechcelo šľapať po horách a tak otec vymyslel hru, aby zbieranie húb nebolo fádne. Za nájdený hríb bude odmena.
Samozrejme, že nie za každý nájdený hríb. Odmena bola striktne daná a mala tieto pravidlá:
Odmena je pre dospelého (vek nad 18 rokov) - 1 liter vína a pre dieťa drahšia čokoláda (myslela sa tým Študentská pečať). Odmena je určená pre:
- prvého, kto nájde hríb v sezóne
- pre toho, kto nájde stý hríb v poradí (100, 200, 300, 400,...)
- pre toho, kto nájde svojich sto hríbov (100, 200, 300, 400,...)
Všetko sa starostlivo zaznamenávalo do kalendára. Po každom návrate z lesa sedela celá rodina pri stole a počítala hríby. Potom nasledoval slávnostný zápis.
Tento rodinný zvyk či tradícia pretrvala až ku vnúčatám. Každoročne sa všetko zapisuje a vedie sa presná evidencia. Tento rok bol zvlášť bohatý na hríby a tak sa pri písmene O (ako otec)momentálne nachádza číslo 1056. Ale je ešte aj iné písmeno. Písmeno F (ako Filip - vnuk), ktorý dosiahol 1164.
Je niečo krásne vidieť ich obidvoch ako rivalsky chodia do lesa a hľadajú na svojich hubárskych miestach ďalšie a ďalšie hríby. A nerobia to pre víno či Študentskú pečať. Robia to pre radosť, že ich hubárčenie baví.
