A tak sme sa spolu učili. Ja som ju učila vyslovovať nejaké hlásky, jednoduché slová, kopať do lopty a kričať gól (v jej podaní tóóóól), zahrať sa Kolo, kolo mlynské. Ona mala úplne iné vyučovacie metódy.
A tak som sa naučila:
- keď niečo človek robí, má to robiť naplno. Užívať si zanietenie pre konkrétnu činnosť.
- je dobré mať presný režim dňa, zmena nálady sa dá očakávať podľa hodín.
- vypovedať niekoľkými slovami, gestami, grimasou veľa vecí. Ostatní sú ochotní to akceptovať.
- dôležitý je pohyb - záhrada, piesok, hojdačky i kolotoč. Všetko má svoje miesto.
- zvieratá tu nie sú iba pre úžitok, ale aj pre krásu. Je dobré ich pohladkať, ale nerozmaznávať.
- aj umývanie zubov je vlastne zábava, keď sa človek dokáže zahrať na usmievavé zúbky a zjesť pri tom pastu.
- zelená zelenina je zdravá.
- za každú maličkosť je potrebné poďakovať.
- aj modlitba môže byť hrou.
Toto sú všetko veci, ktoré vlastne vieme, ale tak radi to učíme deti a v dospelosti na to zabúdame. Dodka, prajem ti, aby si na to nezabudla. A tak ako som ťa ja týždeň nepočula plakať, nech ti to vydrží v živote čo najdlhšie. Keď mama priletela z Anglicka, tak sa hneď na teba pýtala a ja som jej povedala, že si bola dobručká. Nebudem jej predsa hneď vešať na nos, že si mi brala žuvačky :-)))
