Vôňa sa mieša s pachom. Tak ako v bežnom živote. Tom, pred sviatkovom. Keď sa dobro mieša so zlom. Snažíme sa to nejako upratať, ale nedarí sa. Upratovanie v sebe.
Aký bol vlastne advent? Ubehaný, ulietaný? S množstvom povinností všetkého druhu a hromžiac na vianoce, že idú k záveru občianskeho roka a tak vlastne nabúravajú koncepciu nášho životného štýlu.
Nie, nechcem tak pesimisticky. Videla som ľudí, ktorí dokázali vytvoriť, povedané tak Carrettovsky, púšť uprostred mesta a dokázali sa stíšiť. Vyčistiť srdce od nánosov ohovárania, balastu vzťahov. Takýto ľudia boli pre mňa vzorom. Vedeli, že vianoce nie sú o darčekoch, ale o čistom srdci.
Historický Kristus sa narodil v maštaľke. Dnes sa Ježiš nerodí inak. Vždy prichádza do maštale srdca, aby ho svojou prítomnosťou pretvoril a zmenil. Vianoce nie sú len o darovaní. Sú hlavne o darovaní. Darovaní toho, čo je najcennejšie. Boh daroval svojho Syna. A čo darujem ja?
Darujme si na sviatky seba samých. Tak možno objavíme skutočnú vianočnú radosť, ktorá nám vystačí približne na 365 dní. Potom si opať dobijeme baterky. Budúci advent určite príde.
