Ocko nie je ockom v pravom zmysle slova. Je to človek, ktorý si za svoje ustavičné: "Drž sa a poslúchaj!", vyslúžil túto prezývku.
Napriek svojmu veku, ktorý je nižší ako môj, je to pre mňa človek, ktorého vždy znova a znova môžem obdivovať a s údivom počúvať.
Je to človek, s ktorým sa môžem modliť, ale v takej istej pohode si môžeme dať spolu aj pivo. Môžeme hovoriť vážne, ale tiež vieme vybuchnúť hlasným smiechom. Občas ma prekvapí brilantnou štylizáciou, inokedy ma udivuje svojou detskou naivitou.
Ak mám konkrétnu predstavu o svätcovi dnešných dní, tak ocko je práve zhmotnená predstava. Balancuje medzi dobrom a zlom, tak ako každý človek. Provokuje otázkami, aby správaním dal jasnú odpoveď o svojom vlastnom presvedčení. Tak ako to sám vyjadril: "Ono to ide niekedy s ľuďmi ako s počasím. Niekedy až v najkrutejšej zime pochopíme, že v nás spočíva nepremožiteľné leto."
A tak sa teším, že Boh mi dal cez ocka spoznať kúsok leta v človeku a tak trošku ho odhaliť aj v sebe. Lebo raj začína uprostred duše.
