Mám jednu spolusestru. Mladá baba. Ak by ste chceli opis, tak si pozrite nejakú topmodelku...vysoká, štíhla, plná života. Pre rehoľný život sa rozhodla úplne slobodne. Po čase som sa o nej dozvedela, že má choré srdce. Má ho zväčšené. A tak, keď mám možnosť, občas tejto sestre pripomeniem, že by sa mala šetriť. S úsmevom mi odpovedá, že oddychovať bude v nebi. Vstane ráno (ráno je v kláštore približne o 4.40) a celý deň sa nezastaví. Často ju práve zastavujú ľudia, ktorí sa jej chcú zdôveriť, povedať pár slov. Túto sestru obdivujem. Má pochopenie pre všetkých a pre všetko. Nerozčuľuje sa nad zbytočnosťami, nelamentuje nad pokazenou mládežou. Jenoducho robí všetko, aby týtmto ľuďom ukázala skutočnú lásku a je jej jedno, či je ten človek katolík, evanjelik, či iná denominácia. Prestala piť kávu, lebo jej to zakázal lekár. Povedal jej, že sa má aj šetriť, ale túto radu asi nepočula. :-)
Poznám jedného chlapca. Má tiež choré srdce a od lekárov zakázaný stres a šport. Občas mu poviem, že je také moje vtáčatko ubolené. Tiež nepočul lekárku, keď mu hovorila, že sa má šetriť. Tak mu to pre istotu aj napísala. Ale papier sa dokáže aj stratiť, alebo položiť tak, aby nebolo vidno, čo je na ňom napísané. Aj tohto chlapca obdivujem. Hrá hokej, futbal, lozí po skalách a zaujíma sa o všetko, čo hovorí o živote.
Na obidvoch ľuďoch obdivujem, že napriek svojmu obmedzeniu, sú ochotní venovať sa iným ľuďom. Neberú ohľad na seba. Sú to krásni ľudia a ja ich mám rada. Berú život tak, ako ide. Vedia, že ten ich život môže skončiť veľmi rýchlo a preto naplno ten svoj dávajú iným. Jediné, čo ich vie obidvoch napáliť, je ľudská hlúposť, ktorá začne hovoriť o tom, ako mladí ľudia nemajú o nič záujem. Ale nič s tým neurobia. Aspoň vtedy im pripomeniem, že sa majú šetriť... a aspoň vtedy ma poslúchnu.
