Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)
Stojím vedľa chrámu.
Oči upreté na ruky darcov,
čo hádžu vlastné odpustenie
s opovrhnutím do pokladnice.
Slzy z daru dávajú
s hereckým pátosom
na stôl davu,
ktorý dáva uznanie.
Nie, nie, nie. Tebe nie...
Veď dala si len halier.
Drobnosť, malichernosť, odrobinu,
jeden mak z makovice.
To nemáš viac?
Máš?
Máš...
Len nevidno tvoj dar.
Hádžeš s halierom aj samú seba.
Dávaš viac.
Dav nechápe, dav opovrhuje,
dav súdi.
Pre dav nemáš cenu ani teatrálne slzy...
