Ďalšie verše o pôste

Napomenutie

VIII. zastavenie krížovej cesty

Prach mieša sa

do rozhovoru.

Bosými nohami

vstupuje do očí,

kde býva more.

Slané a mŕtve.

Možno choré.

Napomenúť more,

nech nevylieva sa z brehov,

nech príliv odloží,

nech chvíľu počká...

Veď synovia rastú

a soľou z mora

mocnejú v nich svaly.

Pre nich je každý

príliv tvrdý.

Vyplavuje kamene

a hrudy.

Pozhovej, more,

kým vystúpiš.

Z očí!

Strom

Vydaný rozkaz

na zoťatie.

Strom rastie pre službu.

Bez nároku na mzdu.

Bez otázky.

Čo na tom,

Aké má poslanie?

Hodnotí sa výkon.

Nie ochota ísť,

Či rásť k oblohe.

Je potrebné ho použiť.

Bez úcty...

Urobiť z neho kríž.

Nech jeho ťarcha

zlomí človeka.