Križovatky
Ako ho viedli, chytili istého
Šimona z Cyrény, ktorý sa
vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom.
Lk 23, 26
Unavený šiel uzučkým pásom vyšľapanej zeme.
Šiel ako chodí otec na pole.
Šiel, aby žil.
Zahľadený do mozoľov, červenej zeme...
Zahľadené do vlastných bôľov.
Zahľadený do seba.
A jeho cesta sa križovala s inou.
Už mnohokrát po nej šiel.
Dnes má ta stuha živý lem.
Možno zvedavosť ho tahla pristaviť sa.
Možno únava mu nedovolila ísť.
Možno nemal kadiaľ prejsť.
Musel zastaviť.
A vojak (čo ten vie o práci na poli)
ho ťahá k pohybu.
Križovatka ciest, priesečník stretnutia,
miesto s označením: TU.
Kríž a Zbedačený.
Čo s tým, Šimon, urobíš?
Zatneš zuby a zoberieš
alebo s nadávkami odhodíš
drevo cudzieho utrpenia?
Si slobodný, mučidlo nepristane
k plášťu od hliny!
A hoci sa vzpieraš
berieš na ramená otesaný strom,
čo napriek spojeniu
sa aj tak rozchádza.
Hoci nie je tvoj, stáva sa ním.
V duši len ticho znie:
„Nielen z chleba je živý človek,...“
Šimon, rozumieš?
Kúsok cesty sa kríž stáva tvojím.
Preniká ťa...
Vtlačil sa do teba ako pečať
do teplého vosku.
...
A nám si sa stal piatym zastavením,
aby sme sa vydali na cestu
pri svojom váhaní na
Križovatkách.
Snímanie z kríža
Koľkokrát túžiš nájsť človeka.
V sestre, bratovi,
v objatí, podanej ruke.
Tak dlho nič, boľavý kríž,
čo padá do smútky skrehnutej duše
z ľadových objatí zvaných vzťahy.
Tuhneš a nie je to smrteľné.
Strácaš zrak a nemá to nič s očami.
Ukradli ti cit a to je problém srdca.
Búcha a chladne, a chladne, a...
Býva v domčeku z ľadu
a iglu je tvoja schránka
neschopná prijať teplý lúč,
hrejivé slovo,
obálku s odosielateľom: Priateľ
list s adresou: Ty.
Mŕtvolné utváranie samoty živých
v spoločenstve mŕtvych duchom.
Prelomenie je priestor pre objatie,
len sila slabých to odhalí,
že šľapať s krížom môže jeden,
ale klince vybrať,
sňať ťa z ťažkostí,
môže len niekto, kto nie si ty.
Snímanie z kríža je v objatí.
