Pane, ja plačem a svoju beznádej
prelievam z mora duše do jamky sĺz.
Ešte stále nevidím...
Len tu ticho stojím,
nahýnam sa do prázdneho hrobu
svojho uboleného ja.
Kde si?
Chýbaš mi, tak kde si?
Povedz moje meno
tak ako v prvú nedeľu,
keď si oslovil Máriu.
Nech otvoria sa moje oči.
Nech viem a nech vidím,
že ty si plnosťou
môjho prázdneho srdca.
Nech môžem vykríknuť:
"Videla som Pána!"
Som tu a viem,
videla som Pána
a všetko, všetko
čo v sebe nosím,
mi vyrozprával.